Čo treba na to, aby bolo Slovensko v jadre EÚ?

Podľa premiéra Fica nám do jadra únie pomôže predsedníctvo a plnenie fiškálnych pravidiel. Prezident Kiska varuje, že sa do jadra neprepracujeme len technicky.

„Bolo by veľkou škodou, ak by Slovensko nezužitkovalo svoju súčasnú pozíciu i významné úspechy v doterajšom transformačnom procese a nezaradilo sa medzi krajiny, ktoré budú v Európskej únii napredovať rýchlejšie ako ostatné.“

Povedal to premiér Robert Fico na včerajšej Hodnotiacej konferencii zahraničnej a európskej politiky SR za rok 2016.

Je podľa neho evidentné, že krajiny, ktoré budú chcieť v EÚ napredovať rýchlejšie, sa nebudú chcieť nechať brzdiť krajinami, ktoré rýchlejšie tempo nebudú vedieť zvládať.

Stratégia byť súčasťou “jadra”

Podľa premiéra Slovensko dosiahlo najvyššiu možnú mieru integrácie a slovenským predsedníctvom v Rade EÚ preukázalo, že je schopné byť súčasťou komplikovaných procesov a aj ich riadiť.

„Z formálnej poznámky sa preto musí stať jednoznačná stratégia a priorita zahraničnej politiky, aby sme boli súčasťou jadra európskeho diania –  spolku krajín, ktoré sú ekonomicky zdravé, ktoré tvrdo tlačia na fiškálnu disciplínu,“ uviedol Fico.

Ako má jadro vyzerať

Prezident SR Andrej Kiska vo svojom prejave na rovnakej konferencii povedal, že súhlasí s vyhláseniami z úrovne vlády, že „strategický záujem Slovenska leží v integračnom jadre Európskej únie“.

Na rozdiel od premiéra ale dodáva, že  by bol rád, keby sme dokázali oveľa zrozumiteľnejšie prispieť aj do diskusie o tom, ako to jadro má vyzerať.

„Aká integrácia je ešte potrebná, aká je v našom záujme.“

Technické kritériá a dôvera

Nemyslí si, že do jadra sa môžeme „snažiť prepracovať len technicky“.

„Veľa závisí od dôvery, ktorú medzi partnermi v EÚ budeme mať. Nikto nám neuberá názor a právo formulovať vlastné návrhy. Ale prvoplánové živenie politických populistických vášní o zlom Bruseli, kedykoľvek sa to doma hodí, je správaním zo zaostalej periférie, nie z jadra najúspešnejšieho projektu mieru a ekonomickej spolupráce na svete,“ hovorí prezident.

Nestratiť sa vo V4

Obaja najvyšší ústavní činitelia sa dotkli témy pôsobenia V4 na európskej úrovni.

Andrej Kiska hovorí o dobrom a pre Slovensko užitočnom formáte a prvej voľbe na hľadanie spojencov.

Upozorňuje však, že sa „nesmieme sa stratiť vo veciach, ktoré nie sú našim záujmom.“

„Rôzne iné medziskupenstvá a alternatívne koncepty sú v rozpore s tým, čo sú strategické záujmy Slovenska.“

Záujmom má byť podľa Kisku pokračovať v myšlienke, ktorá stála pri zrode V4 – prispievať k jednotnej a prosperujúcej Európe a k spoločným riešeniam.

Premiér Robert Fico hovorí, že v EÚ sme s V4 silnejší. K potenciálu spolupráce pristupujeme podľa neho „pragmaticky a realisticky“.

V4 nie je náhradou európskej integrácie

Vyšehradská skupina ale nemôže byť podľa premiéra alternatívou európskej integrácie. Ocenil, že sa V4 podarilo prísť s vlastným vstupom do prípravy Rímskej deklarácie. Nemyslí si, že epizóda s znovuzvolením Donalda Tuska do funkcie šéfa Európskej rady napriek ostrému nesúhlasu Poľska bude mať vplyv na fungovanie zoskupenia.

Vulgárny pragmatizmus alebo lojalita k spoločným hodnotám

Kiska konštatuje, že ak sa v európskej politike presadí vulgárny pragmatizmus, nacionalizmus a egoizmus bude ma slovenská zahaničná politika len veľmi obmedzené možnosti.

Alternatívou je „posilnenie našej lojality k spoločným hodnotám  — aj v zahraničnej politike“ a „našu schopnosť preplávať spodné protiprúdy čestne a odvážne.“

Terč, ktorý sa nebráni

Prezident kritizoval fakt, že Slovensko nerobí dosť proti hybridným hrozbám a ruskej propagande. „Žiaľ, Slovensko a jeho oficiálne bezpečnostné zložky (…) robia veľmi málo. Nerobia skoro nič. Platí, čo som povedal pred rokom — sme terčom, ktorý sa nebráni.“

Zopakoval výčitku smerujúcu k premiérovi, ktorého nemenoval, za „neustále spochybňovanie“ významu spoločných európskych sankcií voči Rusku.

„Spochybnenie sankcií nedáva zmysel, ak si nedokážeme odpovedať na základnú otázku. Čím ich plánujeme nahradiť? Aké majú byť naše ďalšie kroky, aby sme prispeli k riešeniu situácie na Ukrajine, na území nášho bezprostredného suseda.“

Premiér v neskoršej diskusii na otázku z poslanca SaS Martina Klusa smerujúcu k rovnakej téme povedal, že nemá záujem na vytváraní „nového svetového nepriateľa.“

Strategická komunikácia

Kiska v závere prejavu apeloval na rezort zahraničia, aby „zohralo významnú úlohu aj smerom dovnútra krajiny“ a posilnil to, čomu prezident hovorí „strategická komunikácia“.

„Ako príklad dobrej verejnej diplomacie si spomínam na jednu z televíznych debát za účasti štátneho tajomníka Ivana Korčoka. Na populistické reči jedného z poslancov parlamentu odpovedal zrozumiteľnými faktami a s emóciou, ktorá obhajcom Európskej únie tak často chýba. A o to vás chcem požiadať, aby ste takto vystupovali viac.“

 

Hodnotiacu konferenciu spoluorganizovali Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politikuMinisterstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA