Stabilné dodávky elektriny: V4 verí v jadro a uhlie

Nad konvenčnými zdrojmi elektriny sa vo vyšehradských krajinách nezmráka. Počítajú s nimi aj v budúcnosti.

Podľa ideálnych scenárov by sa energetický mix v EÚ mohol zakladať na energetickej účinnosti, OZE a zemnom plyne – relatívne čistom zdroji, ktorý je dostatočne flexibilný, aby mohol dopĺňať solárne a veterné elektrárne.

Iróniou osudu však je, že kvôli súčasným podmienkam na trhu je prevádzkovanie moderných plynových elektrární v Európe nevýhodné a podľa mnohých za to môžu práve OZE.

V novembri minulého roka predstavila Európska komisia „jumbobalíček“ legislatívnych návrhov, ktorý sa okrem iného zameriava na nápravu a stabilizáciu trhu s elektrinou.

K zabezpečeniu vhodného prostredia pre investície do stabilných konvenčných elektrární vedú dve cesty.

Európske štáty si môžu vybrať čisto trhový prístup alebo sa rozhodnúť pre zavádzanie kapacitných mechanizmov. Tie umožňujú výrobcom elektriny platiť za udržovanie dostupných výrobných kapacít.

Je to jedna z otázok, na ktorej sa štáty Vyšehradskej skupiny (Česko, Maďarsko, PoľskoSlovensko) nezhodnú. Česi sú proti kapacitným mechanizmom, zatiaľ Slováci istú formu podpory už zaviedli. Avšak štát, ktorý je závislý na uhoľných elektrárňach, môže mať v budúcnosti vážne problémy. Komisia totiž navrhla emisný limit, ktorý by uhoľným elektrárňam účasť v kapacitných mechanizmoch znemožňoval.

Práve v Poľsku pochádza väčšina elektriny zo spaľovania uhlia. Jednou z možností, ako jeho závislosť na uhlí znížiť, môže byť jadrová energia.

Zodpovedalo by to stratégiám ostatných krajín V4. Slovensko v súčasnosti stavia dva nové reaktory v Mochovciach, Česko pomaly začína hľadať dodávateľa pre jeden nový blok v Dukovanoch a Maďarsko konečne dosiahlo svoje, keď Komisia dala zelenú projektu Paks II, ktorý je financovaný pôžičkou z Ruska.

Česko: Nič okrem trhu

Česko vo svojej energetickej koncepcii počíta s tým, že jadrová energia do roku 2040 nahradí uhlie ako hlavný pilier elektroenergetiky. Jej podiel by mal počas nasledujúcich 23 rokov vyrásť zo súčasných 30 na 50 percent. Okrem stabilných dodávok elektriny by to malo Česku pomôcť aj so splnením klimatických záväzkov.

V roku 2037 má byť spustený nový reaktor v jadrovej elektrárni Dukovany, neskôr môže pribudnúť ďalší. Plánuje sa tiež rozšírenie jadrovej elektrárne Temelín.

Vláda už zahájila rokovanie s potencionálnymi dodávateľmi technológie, ale nevyriešená zostáva zásadná otázka: Aký model zvoliť pre financovanie investície za viac než 100 miliárd korún? Premiér Bohuslav Sobotka pritom už avizoval, že vláda nechce poskytovať garancie na výkupné ceny elektriny.

Podobne ako v ostatných európskych krajinách sú investície do konvenčných zdrojov považované za príliš nevýhodné. Ministerstvo priemyslu a obchodu preto ako zásadné vníma prebiehajúce rokovania o reforme európskeho trhu s elektrinou.

Nový model trhu by mal podľa českých predstaviteľov skoncovať s narušeniami trhu.

„Je potrebné nastaviť rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu. Ako problematický vnímame návrh, aby niektoré subjekty na trhu – napríklad agregátor, aktívny zákazník či miestne energetické spoločenstvá – boli zvýhodnené oproti ostatným subjektom,“ píše sa v predbežnej rámcovej pozícii k zimnému balíčku, s ktorou českí zástupcovia vystúpili na konci februára na zasadnutí ministrov pre energetiku v Bruseli.

Temelín

OZE by mali hrať v energetickom mixe pomerne dôležitú rolu. V roku 2040 by mohli podľa energetickej koncepcie pokrývať až 25 percent výroby elektriny. Vláda sa však stavia opatrne k ich finančnej podpore vzhľadom na neblahé skúsenosti so solárnym boomom z rokov 2009 a 2010.

„Rýchle šírenie OZE prevrátilo trh s elektrinou naruby, úplne podkopalo tradičný investičný cyklus v energetike a v mnohých krajinách a regiónoch, vrátane Česka a strednej Európy, je zdrojom výrazného nárastu nákladov na udržanie stability siete,“ povedal portálu EurActiv.cz analytik Zväzu priemyslu a dopravy ČR Václav Trejbal.

Na druhej strane je však všeobecne akceptované, že spoločne s energetickou účinnosťou prispievajú obnoviteľné zdroje k energetickej nezávislosti. „Fyzicky sú jediným domácim zdrojom (na rozdiel od ropy, plynu a jadrového paliva), ktorý sa zároveň nevyčerpáva (na rozdiel od uhlia),“ zdôrazňuje energetický expert Hnutia Duha Karel Poslanecký.

„Decentralizované a na dodávkach palív nezávislé systémy sú z hľadiska bezpečnosti dodávok tým najlepším, čo sme doposiaľ dokázali vymyslieť. Energetika založená na OZE by tak mohla vyzerať,“ hovorí tiež odborník z Masarykovej univerzity Jan Osička.

Zachráni nás plyn?

Pokiaľ ide o súčasnú situáciu na trhu, nízke ceny elektriny, ktoré brzdia investície, sú podľa Osičky dôsledkom súbehu troch faktorov: nízkej ceny emisných povoleniek, nízkej ceny uhlia a prebytku výrobných kapacít na trhu.

„Problém je v tom, že fosílne palivá stále neplatia adekvátne za spôsobené škody. Takže riešenie je v opatreniach proti príliš nízkej cene povoleniek. Je potrebné zaviesť uhlíkovú daň,“ tvrdí Polanecký.

Na rozdiel od mnohých iných štátov Česko odmieta zavádzanie kapacitných mechanizmov.

„Mali by byť až tým posledným riešením. Podmienkou pre ich zavedenie má zistenie nedostatkov v celoeurópskom hodnotení výrobnej primeranosti. Kapacitné mechanizmy musia vychádzať z trhových princípov a nie trh narúšať. Mali by zahŕňať pravidlá pre vlastné ukončenie v prípade zlepšenia situácie na trhu. Musia byť taktiež otvorené pre cezhraničné zdroje,“ povedala na rokovaní s ostatnými štátmi v Bruseli štátna tajomníčka ministerstva priemyslu a obchodu Lenka Kovačovská.

V českej debate je dlhodobo prítomná otázka, či by mohol v elektroenergetike väčšiu úlohu zohrávať zemný plyn. Čiastočne by nahradil aj jadro.

Zelené mimovládne organizácie zdôrazňujú, že v oblasti kúrenia je nutné spotrebu plynu znížiť, vo výrobe elektriny by však mohol dopĺňať obnoviteľné zdroje. Ide o flexibilný zdroj, ktorý sa bude dopĺňať s nepredvídateľnou výrobou zo slnka a vetra a zároveň je čistejší než uhlie. Na tom sa zhodne širšie spektrum odborníkov. Plyn má však zlý imidž hlavne preto, že posilňuje závislosť na dovoze energií.

Podľa Osičku však obavy nie sú na mieste.

„Sme štátom so suverénne najlepšími hodnotami štandardu N-1 bezpečnosti dodávok zemného plynu v EÚ, v januári 2009 sme bez problémov prešli tridsaťdňovým záťažovým testom výpadku hlavnej zásobovacej trasy a od roku 2014 sa úspešne podieľame na zásobovaní Ukrajiny plynom zo západnej Európy,“ vysvetľuje odborník.

„Český elektroenergetický mix tvorí pestrá zmes zdrojov a plyn v ňom má a bude mať svoje miesto, čo predpokladá aj platná štátna energetická koncepcia,“ hovorí analytik Trejbal. V stratégii sa počíta s podielom plynu na výrobe elektriny vo výške 5 až 15 percent.

Analytik Zväzu priemyslu a dopravy ČR však pripomína osud plynovej elektrárne Počerady, ktorý sa podobá príbehu Malženíc na Slovensku. „Nie je príliš pravidelne a sústavne využívaná pre nízku cene emisných povoleniek aj silovej elektriny a relatívne vyššej cene palivovej suroviny. Pokiaľ sa táto konštelácia nezmení, nemá cenu uvažovať o výstavbe ďalších podobných zdrojov,“ tvrdí Trejbal.

„Ako alternatíva k výkonným jadrovým blokom sa s ohľadom na riziko dovoznej závislosti javí v súčasnosti skôr domáce uhlie,“ dodáva analytik.

Maďarsko: Jedno slovo – Paks

Výstavba dvoch nových blokov elektrárne Paks je stredobodom energetickej stratégie vlády Viktora Orbána.

Maďarsko je na dovoze energie závislé zo 70 percent. Vláda ako najjednoduchšie riešenie vidí rozšírenie jedinej maďarskej jadrovej elektrárne. A to aj napriek obavám, že jadrová dohoda ešte zvýši závislosť na ruskom energetickom priemysle.

Podľa štátneho tajomníka pre energetiku Andrása Aradszkiho Maďarsko potrebuje stabilný zdroj elektriny nezávislý na počasí, pretože inak nezabezpečí spoľahlivé dodávky za prijateľnú cenu.

Zelený europoslanec Benedek Jávor však tvrdí, že zvyšovanie závislosti krajiny od Ruska, keď odtiaľ Maďarsko dováža 60 percent spotrebúvanej energie, nie je múdrym riešením. Paks II má byť pritom financovaný predovšetkým z ruskej pôžičky, stavať ho budú Rusi a palivo sa bude tiež dovážať z Ruska.

protest proti Paks II

„Vláda nepodnikla žiadny pokus, aby načrtla nejakú alternatívu k týmto dvom novým blokom. Podľa odhadov by pritom obnoviteľné zdroje a energetické úspory dokázali znížiť náklady až o 30 percent,“ hovorí europoslanec. Výstavba nových jadrových blokov má stáť viac než 12 miliárd eur.

Maďarské vlády sa nikdy nepozerali na OZE príliš prívetivo. „Tá Orbánova zašla až tak ďaleko, že na investície do solárnej energetiky uvalila špeciálne dane a výstavbu veterných elektrární v podstate znemožnila,“ hovorí šéfka inštitútu Energiaklub Ada Ámonová.

Európska komisia vyšetrovala plán na investíciu do Paksu pre chýbajúci tender a otázku štátnej pomoci. Nakoniec však dala projektu zelenú.

Podľa posledných prieskumov verejnej mienky je 43 percent Maďarov proti výstavbe Paks II. Na druhej strane sa 23 percent ľudí ešte nerozhodlo, čo si o projekte myslí.

Regulované ceny energie sú naša vec

Energetická politika je jedným zo stálych zdrojov konfliktu medzi Bruselom a Budapešťou.

Viktor Orbán verí, že EÚ chce zastaviť vládnu politiku znižovania cien energií. Cestou k tomu sa môže stať smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorá je súčasťou zimného balíčka.

Maďarská vláda určuje ceny energií prostredníctvom vlastných nariadení. Ťažiť z toho majú maďarské domácnosti. Vládna strana Fidesz chce, aby regulácie cien elektriny zostali v rukách členských štátov. Prospieva to totiž jej voličským preferenciám, vysvetľuje vplyvný maďarský novinár Gábor Stier. Znižovanie cien energií bolo jednou z hlavných súčastí kampane Fideszu už v roku 2014.

Podľa Stiera je to tiež jeden z dôvodov, prečo chce mať Maďarsko dobré vyjednávacie pozície voči Rusku. Maďarom sa to podľa neho podarilo, keď bol predĺžený dlhoročný kontrakt na dodávky ruského plynu.

Ada Ámonová však tvrdí, že zvyšovanie závislosti na ruskom energetickom priemysle je alarmujúce. Čiastočne utajená dohoda o Paksi II podľa nej naviac Maďarsko nepodriaďuje Rusku len v energetike, ale i politicky.

Poľsko: Uhlie určite, jadro možno

Poľsko je z pohľadu dodávok energie konzervatívnym trhom.

Väčšinu elektriny vyrába z fosílnych palív, ktorým dominuje uhlie. Hnedouhoľné a čiernouhoľné elektrárne vyrábajú viac než 80 percent poľskej elektriny. V nasledujúcich rokoch sa na tom pravdepodobne nič nezmení.

Uhoľné elektrárne zabezpečujú pracovné miesta nielen v elektrárňach, ale aj v baniach. Tradične silné banícke odbory vehementne odmietajú akékoľvek plány, ktoré by rolu uhlia oslabili. A keďže predstavujú vysoko organizovanú a motivovanú skupinu voličov, majú na poľskú politiku veľký vplyv.

Aj Poľsko má však plán na vstup do klubu krajín využívajúcich jadrovú energiu. Podľa plánov z roku 2014 mala byť prvá poľská jadrová elektráreň spustená v roku 2024. Odvtedy však došlo k viacerým odkladom. V súčasnosti sa za najbližší možný termín považuje rok 2029 alebo 2030.

Súčasný minister energetiky Krzysztof Tchórzewski nedávno zdôraznil, že Poľsko takúto elektráreň potrebuje a dúfa, že jej výstavba by sa mohla začať v priebehu nasledujúcich dvoch rokov.

V obnoviteľnej energii hrajú v Poľsku hlavnú rolu dva zdroje: biomasa (vyše 80 percent energie z OZE) a v menšej miere vietor (10 percent). Podľa posledných údajov Eurostatu vzrástol podiel OZE v roku 2015 na 11,8 percenta. Do roku 2020 má Poľsko dosiahnuť cieľ 15 percent.

Potenciál obnoviteľných zdrojov mohol posilniť nový zákon z roku 2015. Zelené mimovládne organizácie ho však kritizovali, lebo spoločne s dodatkami z roku 2016 spomalil trh OZE a nenaplnil očakávania v oblasti podpory malých zdrojov v domácnostiach, na farmách a v malých firmách.

„Malé zariadenia pre výrobu energie z OZE by mali byť základom pre rozvoj decentralizovanej výroby elektriny v Poľsku a pre splnenie cieľa do roku 2020. Ten sa, ako sa teraz zdá, nepodarí splniť,“ povedal poľskému EurActivu šéf Inštitútu pre obnoviteľnú energiu EC BREC Grzegorz Wiśniewski.

V dôsledku celkovej politizácie poľskej energetiky je podľa neho zložité odhadnúť, ako sa trh s elektrinou vyvinie. Stále viac politikov však podľa neho volá po legislatívnej podpore prosumers, teda spotrebiteľov (consumers), ktorí sú schopní elektrinu vyrábať sami (producers).

Plyn: nový LNG terminál

Bezpečnosť dodávok zemného plynu je oveľa zložitejšia téma než uhlie. Poľsko dováža takmer 75 percent plynu zo zahraničia, a to hlavne z Ruska. Viac než 70 percent dovážaného plynu nakupuje Poľsko od Gazpromu.

Situácia v plynovej infraštruktúre sa však v Poľsku v posledných rokoch zlepšuje, zdôrazňuje Robert Zajdler z Inštitútu Sobieského. „Máme nový terminál na skvapalnený zemný plyn (LNG) vo Świnoujści a plány na prepojenie s Dánskom a Nórskom,“ povedal portálu EurActiv.cz.

Świnoujście

Terminál v Świnoujści bol spustený v roku 2015. Disponuje ročnou kapacitou 5 miliárd kubických metrov zemného plynu, čo zodpovedá menej než tretine ročnej poľskej spotreby. Plyn sa dováža hlavne z Kataru na základe dlhodobého kontraktu (aktuálne doplneného o druhý), čiastočne sa kupuje na spotovom trhu.

Okrem terminálu chce Poľsko investovať do plynového prepojenia so susednými krajinami. „Máme dobré napojenie na nemecký trh, ktorý je dostatočne veľký a likvidný, aby nám zaisťoval bezpečnosť. Potom sú tu existujúce alebo plánované prepojenia s Českom, Slovenskom a Litvou, ktoré situáciu ešte zlepšia,“ dodal Zajdler.

Slovensko: Jadrový šampión

Málokto na Slovensku verí, že jadrová energia nebude kľúčovou súčasťou elektroenergetického mixu krajiny v nasledujúcich desaťročiach. Zo súčasných 58 percent sa jej podiel ďalej navýši po spustení dvoch nových reaktorov v Mochovciach ešte pred koncom tohto desaťročia. OZE pokrývajú 23 percent spotreby elektriny, pričom hydroelektrárne hrajú prím.

„Energia z jadra je základom nízkouhlíkovej výroby elektriny a obnoviteľné zdroje významne napĺňajú ciele vyplývajúce zo záväzkov z členstva v EÚ a pomáhajú znižovať globálne znečisťovanie,“ vysvetlilo pre portál EurActiv.sk ministerstvo hospodárstva ovládané stranou Smer-SD a zodpovedné za energetickú politiku.

Šéf Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA) a energetický expert Alexander Duleba si myslí, že bezpečná prevádzka reaktorov je kľúčom k energetickej bezpečnosti Slovenska, ale aj k lacným dodávkam energie. „Elektrina vyrobená v starých jadrových reaktoroch je momentálne najlacnejšia,“ povedal Duleba pre EurActiv.sk.

Odborník napriek tomu predpovedá postupné zvyšovanie podielu decentralizovaných OZE.

To je hlavnou ambíciou Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu (SAPI), ktoré sa odkláňa od názorov vlády. „Veľké centrálne zdroje elektriny (jadro, tepelné elektrárne, gigantické vodné elektrárne) sú hudbou minulosti,“ hovorí pre EurActiv.sk Ján Karaba zo SAPI. Karol Galek (SaS), opozičný poslanec a člen hospodárskeho výboru, súhlasí, že jadrová energia bude aj naďalej zohrávať dominantnú úlohu. Dodáva však, že „najväčší potenciál majú práve nedotované OZE, ktoré vždy musia reflektovať na lokalitné danosti.“

Na Slovensku panuje konsenzus, že OZE ako domáci zdroj elektriny prispievajú k bezpečnosti dodávok. Zároveň však prevláda skeptický prístup k ich dotovaniu a obavy z dopadu na stabilitu systému. Od roku 2013 odmietajú prevádzkovatelia distribučných sústav pripájať do siete obnoviteľné kapacity s kapacitou vyššou ako 10 kW. Ministerstvo hospodárstva vo vzťahu k obnoviteľným energiám diplomaticky podčiarkuje princípy „energetickej bezpečnosti“ a „nákladovej efektívnosti“.

Podľa energetického experta Karla Hirmana „energetická bezpečnosť znamená dostupnosť  dostatočného množstva energie za férovú a prístupnú cenu v čaee, keď je táto energia-elektrina potrebná. To predpokladá energetický mix, ktorý neohrozuje stabilitu systému nepredvídateľnými výkyvmi. „Preto rozvoj využívania obnoviteľných zdrojov musí ísť v týchto rámcoch,“ povedal Hirman.

Plyn: irónia osudu

Na Slovensku vládne zhoda v tom, že dotácie pre OZE zdeformovali trh s energiami, čo následne podkopalo rentabilnosť plynových elektrární. Je to irónia; zemný plyn má schopnosť zabezpečovať stabilitu systému a je preto považovaný za spojenca OZE v slovenských snahách znížiť emisie.

Osud modernej plynovej elektrárne Malženice ľutuje Karaba zo SAPI aj Duleba z RC SFPA. „Po krátkej skúšobnej prevádzke musela elektráreň zavrieť, keďže nebola schopná vyrábať elektrinu pod výrobné náklady, zhruba 70 eur MWh, pričom cena na trhu je už dlhodobo niečo nad 30 eur MWh,“ vysvetľuje Duleba. Karaba sa domnieva, že riešením je „zavedenie nejakej formy kapacitného mechanizmu“.

Istý druh kapacitného mechanizmu – vo forme garantovaných cien – bol zavedený pre elektrárne Nováky, ktoré spaľujú hnedé domáce uhlie, vzhľadom na ich úlohu v „bezpečnosti dodávok“ ako aj v „udržovaní zamestnanosti“ v baniach.

Fico medzi baníkmi

Je nepravdepodobné, že elektrinu z uhlia (s 12-percentným podielom) nahradí v dohľadnej budúcnosti zemný plyn (6 percent).

Imidž najčistejšieho fosílneho paliva navyše poškodila plynová kríza v roku 2009. Galek aj Karaba odkazujú na riziko prerušenia dodávok, ktoré vyplýva zo závislosti Slovenska na dovoze plynu. Duleba vidí veci komplexnejšie: „Dnes je Slovensko oveľa bezpečnejšou krajinou, pokiaľ ide o dodávky plynu než bolo pred rokom 2009.“. Dodáva, že plyn môže zohrávať oveľa dôležitejšiu úlohu v kúrení. „Spolu s Holandskom máme najväčšiu mieru plynofikácie spomedzi členských krajín EÚ,“ povedal Duleba.

Slovenský plynárenský priemysel (SPP), dominantný obchodník s plynom a rastúci obchodník s elektrinou, prirodzene presadzuje zemný plyn. „Môže napomôcť rýchlemu a (vzhľadom na cenu plynu) aj cenovo dostupnému naplneniu cieľa na výrazné zníženie emisií CO2,“ uviedol SPP pre EurActiv.sk. Spoločnosť podčiarkuje, že plyn navyše produkuje až o 95 percent menej tuhých znečisťujúcich látok PM10 a PM 2.5 v porovnaní s uhlím, ropou alebo drevom. SPP, ktorý je na rovnakej lodi s obhajcami OZE, sa spolieha na budúce kapacitné mechanizmy. Víta zavedenie CO2 ako kritéria pre kapacitné mechanizmy v zimnom legislatívnom balíčku. Privítal by však aj návrhy, ktoré zohľadnia ako faktor „emisie iných znečisťujúcich látok.“

REKLAMA

REKLAMA