V4 a migrácia: Malá šanca na zmenu pozícií

Slovensko odovzdalo predsedníctvo v Rade EÚ Malte bez dohody o novom európskom azylovom systéme. Krajiny V4 naďalej ostávajú silne presvedčené, že solidarita nemôže mať podobu povinného prijímania žiadateľov o azyl.

„Spoločným cieľom ostáva účinné presadzovanie princípov zodpovednosti a solidarity,“ uvádzajú závery decembrovej Európskej rady o vnútorných aspektoch migrácie. Končiace slovenské predsedníctvo komunikovalo túto vetu ako svoj úspech a dôkaz o tom, že alternatívny koncept „efektívnej solidarity“ sa teší všeobecnej podpore. Členským štátom by umožnil dobrovoľne sa rozhodnúť, akým spôsobom budú prispievať k spoločnému úsiliu v migračnej kríze. Inými slovami, že sa môžu úplne vyhnúť prijímaniu utečencov.

Situácia je však zložitejšia. Slovensko maltskému predsedníctvu odovzdalo obsiahly súbor legislatívy k azylovému systému, ktorých sa rokovania Rady z veľkej časti nedotkli.  Pozície sa líšia aj medzi západnými krajinami. Nadchádzajúce voľby v Holandsku, Francúzsku a Nemecku v tomto roku pravdepodobne hľadanie kompromisu neuľahčia.

Vyšehradská skupina (V4 – Slovensko, Česká republika, PoľskoMaďarsko) sa v diskusii profiluje ako regionálny hráč so značným názorovým súladom. Naďalej tu existuje jednomyseľná podpora pre „efektívnu solidaritu“, silná podpora spolupráce s tretími krajinami cez migračné kompakty podľa vzoru dohody s Tureckom a silné apely na ochranu vonkajších hraníc Únie, kde je V4 pripravená prispieť finančne, či personálom.

Vyšehradská skupina tiež opakovane, v súlade s dlhodobou prioritou každej zo 4 krajín, vyzýva na návrat k plnej aplikácii Schengenu.

V tomto spoločnom článku sa bližšie pozrieme, aká je pozícia a vnútorná diskusia v jednotlivých krajinách V4.

Slovensko: Predsednícky efekt

Slovenský premiér Robert Fico na začiatku roku 2016 vyslovil neslávne známu vetu, že chce „zabrániť vzniku ucelenej moslimskej komunity na Slovensku“. Stalo sa tak uprostred volebnej kampane, ktorá utečeneckú krízu poňala za svoju centrálnu tému. Že sa v krajine takmer žiadni utečenci nenachádzajú nebolo prekážkou. Prieskumy verejne mienky medzi jarou a jeseňou 2015 ukázali prudký nárast v počte ľudí, ktorí zrazu považujú migráciu za jednu z najdôležitejších výziev, akej Slovensko a EÚ čelia.

Slovensko si v čase svojho vzniku zvolilo prísnu a odraďujúcu migračnú a azylovú politiku. Vstup do EÚ na tom zmenil len máločo. Na európskej úrovni vždy vstupovalo proti akýmkoľvek snahám o ďalšiu harmonizáciu azylových procedúr alebo zásadnejšie zdieľanie bremena.

Čím sme boli bližšie k voľbám (v marci 2016), tým jasnejšie zasadila vládna strana SMER-SD problém migrácie do rámca bezpečnostnej hrozby a kultúrnej nekompatibility prevažne moslimských migrantov. Napriek inak všeobecne proeurópskej rétorike, sa vláda nezdráhala v prípade kvót na prerozdeľovanie utečencov hovoriť o „diktáte“ Bruselu. Na legitímne rozhodnutie v Rade o tzv. dočasných kvótach podala žalobu. Tento krok nasledovalo aj Maďarsko.

Rétorika sa zmiernila počas predsedníctva Slovenska v Rade EÚ v druhej polovici roka 2016. Debatu sa snažilo Slovensko nasmerovať k ochrane vonkajších hraníc. „Táto miera „poróznosti“ (hraníc) je zničujúca nielen pre prestíž EÚ, ale aj pre jej administratívnu, politickú, aj spoločenskú absorpčnú kapacitu“, povedal pre EurActiv.sk slovenský veľvyslanec zodpovedný za externé aspekty migrácie Igor Slobodník.

Je jasné, že slovenský návrh „efektívnej solidarity“ nepresvedčil každého v EÚ. Podľa diplomatov ale tieto snahy minimálne upokojili diskusiu v EÚ v čase vysokej miery nedôvery a obviňovania.

„Nikdy ma nebudete počuť tento návrh velebiť a vynášať do neba ako ideálny. Názov flexibilná solidarita je nešťastný, ale je to tak, lebo systém založený na jednom prejave solidarity je neudržateľný,“ hovorí splnomocnenec vlády pre slovenské predsedníctvo Ivan Korčok.

Dodáva, že si nevie predstaviť, že by došlo k zrušeniu „Dublinu“, teda princípu, že žiadosť o azyl sa musí podať v krajine, na ktorej územie prišiel utečenec ako prvej, v situácii, kedy nie sme pod migračným tlakom. „Keď ho totiž zrušíte, vytvoríte vonkajšiu motiváciu pre migráciu. Obrovská migračná vlna totiž vznikla z toho, že migranti žiadali o azyl v tej krajine, ktorú si vybrali. Takto ale Schengen prežiť nemôže,“ tvrdí Korčok.

Ambiciózne plány na harmonizáciu azylového systému podľa návrhov Európskej komisie sa pre Slovensko nateraz zdajú byť ďaleko za tým, čo si krajina vie predstaviť.

Odborníčka na medzinárodné právo Zuzana Števulová z mimovládnej organizácie Liga za ľudské práva hovorí, že jednotný európsky azylový systém nemôže fungovať v situácii nedôvery, ktorú v EÚ momentálne máme. V tomto prekáža aj tzv. koncept tranzitnej krajiny. „Ak naozaj chceme vybudovať jednotný azylový systém, v ňom nemá tranzitná krajina miesto.“

Veľkým problémom toho súčasného je, že ho dnes utečenci !čiastočne alebo úplne obchádzajú alebo nevyužívajú.

Zároveň ale hovorí, že je nezodpovedné, ak sú obavy krajín ako Slovensko z integrácie utečencov zľahčované.

Koncom roka 2015 Slovensko na dobrovoľnej báze presídlilo 149 irackých kresťanov z Kurdistanu, ktorým priznalo azyl z humanitných dôvodov. Z tejto skupiny momentálne ostáva na Slovensku 86 ľudí. „Ostatní sa vrátili naspäť do Iraku a ako dôvod uvádzali ‘homesickness’“, hovorí Petra Achbergeová, riaditeľka odboru migrácie a integráciena Migračnom úrade.

Odvtedy sa Slovensko ešte zaviazalo prijať 100 utečencov z Grécka (tiež na báze dobrovoľnosti) a ponúklo 500 štipendijných miest pre mladých zo Sýrie. Takisto pomohlo Rakúsku s dočasným ubytovaním tamojších žiadateľov o azyl. Celkovo ich zariadením v Gabčíkove prešlo viac ako 1200. V čase kulminujúcej utečeneckej krízy na balkánskej ceste sa v pomoci ľudom výraze angažovali už existujúce mimovládne organizácie alebo ad hoc občianske iniciatívy.

Česká republika: Dôležité sú vonkajšie hranice

Migrácia sa stala jednou z dominantných tém posledných dvoch rokov. Verejná diskusia o migrácii sa zradikalizovala a vznikli nové anti-imigračné hnutia. Ide napríklad o Stranu priamej demokracie, ktoré bola šiestou najúspešnejšou stranou krajských volieb v roku 2016. Profesor politológie Miroslav Mareš z Masarkovej univerzity v Brne však hovorí, že reálna politika udržuje smer, ktorý mala aj pred začiatkom utečeneckej krízy. Výraznejšie sú zahraničné aktivity štátnych aj neštátnych aktérov ako napríklad českí policajti na vonkajších hraniciach EÚ alebo neziskové organizácie pomáhajúce migrantom na cestách.

Súčasný európsky azylový systém je podľa českého ministerstva vnútra nefunkčný a kritizuje aj navrhovanú verziu. „Aj keby sa podarilo navrhovaný systém presadiť, nepovedie k významnejšiemu zníženiu prílivu migrácie,“ povedala hovorkyňa ministerstva Hana Malá. Najproblematickejšia je revízia dublinského nariadenia v ňom obsiahnutého prerozdeľovania migrantov. ČR stojí za tým, že prerozdeľovanie by nemalo byť povinné. Slovenský koncept efektívnej solidarity Česko podporuje, namiesto prijatia utečencov by ale ponúkla vyššie zapojenie do aktivít Európskej agentúry pre azyl alebo Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

Pohľad mimovládneho sektora na riešenie migračnej krízy sa od českej vlády líši. Príkladom je alternatíva Martina Rozumeka z Organizácie na pomoc utečencom a Zuzany Števulovej. Krajiny V4 by mali podľa autorov návrhu navrhnúť európsky azylový systém, ktorý by spočíval na jednom azylovom konaní platnom na celom území EÚ. Úspešní žiadatelia o azyl v EÚ by tak získali od európskych úradov povolenie, s ktorým by mohli vycestovať do ďalších krajín EÚ.

V Českej republike žiada o azyl zhruba 1500 ľudí ročne. Sýrčanov a Afgáncov je medzi nimi minimálny počet. Podľa Zuzany Schreiberovej z Multikultúrneho centra za to môžu nevyhovujúce podmienky v záchytných zariadeniach, kam sú migranti umiesťovaní. „Veľká väčšina z nich sa rozhodne pokračovať do iných štátov, predovšetkým do Nemecka,“ vysvetľuje Schreiberová. Česká republika tak prijíma veľmi obmedzený počet utečencov. Azylovým konaním úspešne prejde len každý tretí žiadateľ.

Maďarsko: Hotspoty mimo Schengen

Maďarská vládna strana Fidesz-KDNP využila utečeneckú krízu na prekonanie obdobia klesajúcej popularity. Maďarsko bolo prvou krajinou, ktorá postavila plot, aby udržalo migrantov mimo svojich hraníc a premiér Viktor Orbán odmietol prerozdeľovací systém (kvóty) už na samom začiatku. Namiesto toho presadzoval ochranu vonkajších hraníc EÚ.

Vláda Fideszu podľa mnohých vyvolala svojou anti-imigračnou kampaňou a kriminalizáciou žiadateľov o azyl xenofóbne nálady v spoločnosti. Orbán napríklad tvrdil, že všetci migranti sú teroristi , otázkou je len, kedy prišli do Európy. Podľa výskumu ústavu Tárki dosiahla xenofóbia v maďarskej spoločnosti doteraz najvyššie hodnoty (58 %). Referendum o kvótach z októbra 2016 bolo síce neplatné, no z 3,3 milióna voličov hlasovalo 98 % proti prerozdeľovaniu utečencov.

„Odpoveď maďarskej vlády na utečeneckú krízu bola motivovaná možnými politickými ziskami. Chcela si najmä posilniť svoju vlastnú moc tým, že umelo podporovala napätie v spoločnosti“, vysvetľuje bývalý minister zahraničia  Géza Jeszenszky.

Riaditeľ výskumu v Migrációkutató Intézet (Inštitút pre výskum migrácie) Sándor Gallai ale hovorí, že opatrenia vlády sa odvíjajú od hodnotovo založených politických motivácií.

„Orbánova vláda podporuje myšlienku etnicky homogénnej spoločnosti, ktorá zodpovedá názoru maďarskej verejnosti. Snaží sa riešiť demografické problémy cez rodinnú politiku miesto migrácie,“  hovorí Gallai.

Maďarská vláda vidí riešenie migračnej krízy vo vytvorení hotspotov mimo územia Schengenu, nie v distribúcii žiadateľov medzi členskými štátmi. „Nikto nemôže byť nútený k tomu, aby prijal niekoho vo svojej krajine. Pomoc musí byť poskytnutá tam, kde je potrebná, to znamená, že žiadosti o azyl by mali byť rozhodované mimo EÚ,“ hovorí Zalán Zsolt Csenger, podpredseda výboru pre zahraničnú politiku maďarského parlamentu. Podľa maďarskej vlády nesmie byť solidarita obmedzená len na relokačný mechanizmus. Zároveň považuje za úplne neprijateľné, aby štáty odmietajúce tento mechanizmus museli zaplatiť sankcie.

Žiadatelia o azyl v EÚ väčšinou Maďarskom len prechádzajú. „V minulom roku bolo podaných zhruba 30 tisíc žiadostí o azyl, na konci novembra získalo štatút utečenca či doplnkovú ochranu 398 ľudí“, hovorí Márta Pardavi, spolupredsedníčka Helsinského výboru v Maďarsku. Teraz je v maďarských utečeneckých táboroch asi 500 ľudí. Niektorí z nich bývajú vo vyhrievaných kontajneroch, ale ľudia v utečeneckom tábore Körmend musia zimu prečkať vo vojenských stanoch. Pardavi tvrdí, že zrušením utečeneckých center v Debrecíne a Bicske vláda vedome nastavila podmienky tak, aby žiadateľov o medzinárodnú ochranu motivovala čo najskôr opustiť krajinu.

Napriek tomu môžeme v Maďarsku pozorovať aj pozitívny vývoj. Hoci je pre organizácie občianskej spoločnosti čím ďalej tým zložitejšie získať prístup k utečencom, organizácie, ktoré vznikli v roku 2015 (Migszol, Segítsünk együtt a menekülteknek/Pomôžme utečencom spoločne) ďalej pomáhajú tým, ktorí potrebujú jedlo a podporu. Aktívne sú aj náboženské organizácie. Úlohu vlády v tejto oblasti tak často na seba preberá občianska spoločnosť.

Poľsko: Pomoc v krajinách pôvodu

Poľsko je jedným z hlavných oponentov redistribúcie migrantov medzi členskými štátmi a dodnes neprijalo ani jedného utečenca z Grécka alebo Talianska. Hoci migrácia nie je v centre záujmu v takej miere ako napríklad v Maďarsku, poľská vláda z času na čas zdôrazní, že ju nikto nebude do prijímania migrantov nútiť.

Minister vnútra Mariusz Błaszczak označil poľský prístup za „rozumnú variantu“. Myslí si, že redistribučný mechanizmus situáciu nevyrieši a „priláka viac migrantov“. Minister Błaszczak tiež hovorí, že Poľsko je namiesto tohto pripravené pomôcť krajinám, z ktorých migranti do Európy prúdia. Konkrétne aktivity v tomto smere ale zatiaľ chýbajú, upozorňuje Jacek Białas z Helsinského výboru pre ľudské práva. Prístup vlády popisuje ako „slabý, negatívny, neochotný a dokonca nepriateľský“.

Poľský prístup k migrácii sa nedá plne pochopiť bez pochopenia súčasnej poľskej vlády a jej videnia moci. Používa jednoduché delenia sveta na „my“ a „oni“, čo sa znamená „my“ proti „opozícii“ a „liberálnym elitám“.  V tomto kontexte sú pre ňu utečenci užitoční ako príklad možnej hrozby.

Takéto nazeranie a prístup však môže vyústiť k násilnostiam. Existujú prípady vyhrážok, útokov a nepokojov s xenofóbnym kontextom. Zástupkyňa poľského ombudsmana Sylwia Spurek pre EurActiv hovorí, že vláda by mala takýmto násilnostiam čeliť, inak sa xenofóbna nálada a s ňou spojené násilnosti prehĺbia.

Zdôrazňuje, že ombudsman Adam Bodnar volá po komplexnom akčnom pláne, ktorého súčasťou má byť vytvorenie otvorenej kultúry pre prijímanie utečencov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA