V4 sa v názore na Rusko nikdy nezhodne

Sotva by sme našli tému, ktorá Vyšehradskú skupinu rozdeľuje viac ako vzťahy s Ruskom. Vypuknutie ukrajinskej krízy a anexia Krymu rozdiely medzi štvoricou krajín len zvýraznili.

Vzťah Severoatlantickej aliancie a Ruska je na najnižšom bode od konca studenej vojny. Každá z krajín Vyšehradskej skupiny vyšle v apríli 150 vojakov na posilnenie „východného krídla“ NATO v Pobaltí. V4 sa navzdory tomu výrazne rozchádza vo svojom prístupe ku kremeľskej administratíve.

Tradične protirusky naladené Poľsko vníma geopolitické snahy ruského prezidenta Putina ako existenčnú hrozbu. Slovenské a maďarské vlády sú v tomto smere omnoho pragmatickejšie, zatiaľ čo český prezident Miloš Zeman otvore hlása svoje proruské názory.

V4 sa medzitým dôsledne pridržiava európskej línie, podporuje teritoriálnu integritu Ukrajiny a hlasuje za sankcie voči Rusku.

Český boj s propagandou

Vzťahy Ruska a západných krajín sa v posledných rokoch zhoršili a Česká republika nie je výnimkou. Česká vláda už na začiatku podporila sankcie, ktoré voči Rusku uvalila Európska únia. Jej postoj je tak dodnes konzistentný.

Prezident ale s týmto postojom nesúhlasí. Podľa neho sankcie poškodzujú český priemysel a poľnohospodárstvo. Minulý rok o nich povedal, že sú „prejavom bezradnosti“.

Jaroslav Hanák, prezident Zväzu priemyslu a dopravy ČR, má rovnaký názor: „Mali by sme prevziať iniciatívu a navrhnúť zrušenie sankcií voči Rusku, obzvlášť my vo Vyšehradskej skupine.“

Hospodárskej sankcie majú pravdepodobne negatívny vplyv na obchodnú výmenu s Ruskom. Ešte v roku 2012 sa bilaterálny obchod vyšplhal na 260 miliónov českých korún (asi 10 miliónov eur). O tri roky neskôr to bolo už len 180 miliónov, čiže 6,6 milióna eur. Podľa údajov z roku 2016 iba 1,9 % českého exportu smeruje do Ruskej federácie.

Záujem týchto podnikateľov o ruský trh je pochopiteľný. Navzdory snahám niektorých podnikov a Zemana sa názor českej vlády nemení. Podľa viacerých prieskumov verejnej mienky je to tak správne.

„Myslím si, že politika našej vlády je správna. Bolo by však vhodné ju viac zdôrazňovať na verejnosti,“ uviedol politológ Michael Romancov z Katedry sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe, „krajiny V4 musia byť voči Rusku jednotné. Musíme sa postaviť ruskej politike, ktorá je nebezpečná najmä pre malé štáty a tie, ktoré sa nachádzajú v bývalej sovietskej sfére vplyvu.“

Europoslanec Jaromír Štetina (TOP 09/EĽS) je skeptickejší. „Český prístup k ruskej agresii je príliš opatrný. Pragmatizmus prekonáva ochranu ľudských práv a medzinárodného práva. Českí politici by mali žiadať prísnejšie sankcie,“ povedal. V4 by podľa neho mala nasledovať poľský príklad: „Mali by sme si uvedomiť bezpečnostné hrozby a posilniť našu spoluprácu s NATO.“ Dodal, že jednotky Aliancie by rád videl aj na českom území.

Dezinformácie zasiahli spoločnosť

Vo vzťahu s Ruskom už nie sú témami len Krym, vojna a sankcie. Česká republika v ostatnom čase vystupňovala boj s dezinformáciami a propagandou.

Podľa prieskumov mnohí Česi dôverujú neovereným a nepravdivým správam. Agentúra STEM v júni zistila, že vyše polovica českej populácie verí, že za migráciu zo Sýrie môžu Spojené štáty. Asi štvrtina občanov verí dezinformačným webstránkam a takmer 40 % si myslí, že krízu na Ukrajine vyvolali vo Washingtone.

Ministerstvo vnútra zriadilo Centrum proti terorizmu a hybridným hrozbám, ktoré okrem iného cieli aj na dezinformácie a propagandu v Českej republike. Na európskej úrovni funguje veľmi podobný projekt s názvom East StratCom Task Force, kde pôsobí aj český novinár Jakub Kalenský. Podľa neho je najlepším spôsobom boja so zahraničnou propagandou práve zriaďovať národné centrá.

Barbora Knappová z pražského think tanku Prague Security Studies Institute tiež potvrdzuje prítomnosť hybridného ohrozenia z Ruska. „Najbežnejšou formou šírenia dezinformácií sú tzv. alternatívne webstránky. Rusi však ovplyvňujú európsku verejnosť viacerým spôsobmi. Patria medzi ne väzby na politické strany, vrátane tých extrémistických, podpora paramilitárnych skupín či finančné a ekonomické nástroje,“ zdôraznila Knappová.

Čo sa týka Centra proti terorizmu a hybridným hrozbám, tak prezident s ním zásadne nesúhlasí. Opakovane sa vyjadril, že nik nemá monopol na pravdu.

Pred niekoľkými týždňami spochybnil tiež nebezpečenstvo kybernetických útokov. Zeman doslova povedal: „Žvásty o najrôznejších kybernetických útokoch sú tak trochu móda.“ Napriek prezidentovým slovám sa ale zdá, že vláda berie tieto moderné hrozby vážne.

Poľsko: Vzťahy sú síce chladné, ale propaganda funguje

Vzťahy Varšavy a Moskvy nie sú najlepšie. Dôležitú úlohu v tom hrá spoločná komplikovaná história, ktorá sa neobmedzuje len na obdobie studenej vojny, kedy bolo Poľsko jedným zo satelitov Sovietskeho zväzu. Sú tu aj ďalšie faktory. Vzhľadom na všeobecnú nevraživosť medzi Západom a Ruskom sa Poľsko obáva vojenských cvičení a zvyšovania vojenskej prítomnosti Ruska na hraniciach.

Riaditeľ poľskej pobočky Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) Piotr Buras poznamenal, že súčasné bilaterálne vzťahy sú na veľmi nízkej, pracovnej úrovni. „Na túto úroveň ich dostala ruská politika voči Ukrajine aj vzťahy Ruska a Západu, ktoré môže Poľsko len sotva ovplyvniť,“ povedal Buras.

Poľsko jasne odsúdilo anexiu Krymu ako porušenie medzinárodného práva. Odvtedy vedie silnú kampaň za sankcie voči Rusku na medzinárodnej scéne, vrátane Európskej únie.

Do politického mainstreamu v krajine sa len veľmi ťažko presadzujú otvorene proruské postoje, a aj preto je vzťah obojstranne nepriateľský. To však neznemená, že by Poľsko obchádzala dezinformačná kampaň, práve naopak.

„Vďaka spoločnej histórii by sa mohlo zdať, že budeme voči ruskej propagande odolnejší, no stále jej podliehame. Rusko síce v Poľsku nemôže využívať otvorene proruské elementy, ale dokáže využívať naše slabé miesta, hovorí analytička Nadácie Kazimierza Pułaského Marta Kowalska.

Negatívne pocity sa premietli aj do hospodárskych vzťahov. Ruský plyn a v menšej miere ropa sú stále dôležitou súčasťou energetických dodávok do Poľska. Rusko je navyše dôležitou exportnou destináciou pre viaceré odvetvia poľskej ekonomiky, najmä pre tamojšie poľnohospodárstvo. Situácia sa však mení. Poľsko je naďalej 12. najdôležitejším obchodným partnerom Ruska, no vývoz i dovoz každoročne klesá. To sa pritom týka aj exportu poľských strojov a práve poľnohospodárskych plodín.

Poľsko a Ukrajina: História aj tu rozdeľuje

Varšava podporovala Kyjev počas protestov na Majdane, podporila tiež asociačnú dohodu s Ukrajinou, situácia vo vzájomných vzťahoch sa však skomplikovala s nástupom novej poľskej vlády v roku 2015.

Poľská premiérka Beata Szydło povedala, že „nezávislú Ukrajinu považuje za záruku poľskej bezpečnosti“ a jej vláda bude presadzovať spoločné projekty. Realita je ale trochu iná.

Poliaci a Ukrajinci sa nevedia zhodnúť na náročných otázkach spoločnej minulosti, čo má vplyv na riešenie súčasných problémov. Ukrajinskí nacionalisti napríklad trvajú na oslavách svojich hrdinov, ktorých poľská strana považuje za zločincov. Poľský Sejm naopak hovorí o akciách ukrajinských povstalcov z rokov 1943 až 1945 ako o genocíde.

Ruské dezinformácie využili staré spory

Rozdielne pohľady na históriu majú za následok to, že dezinformačnej kampani sa darí aj v poľskom prostredí. Kowalska pre EurActiv.pl povedala: „Moskva chce ešte viac poškodiť poľsko-ukrajinské vzťahy. Ruské dezinformácie sa preto zamerali na spoločnú históriu.“

Łukasz Jasina z Poľského inštitútu medzinárodných vzťahov poznamenal, že ak odhliadneme od činov Ruska, tak uvidíme výraznú zmenu v ukrajinskom prístupe, ktorý sa po Majdane stal omnoho viac pragmatickým. „Hodnota vzťahov s Poľskom závisí od toho, čo z získajú. Súčasný chladný postoj Kyjeva k našej vláde tak súvisí s napätím medzi Bruselom a Varšavou. Ukazuje sa totiž, že Poľsko už nedokáže byť v mene Ukrajiny efektívne v EÚ.“

Medzi obomi krajinami je napätie, ktoré môže v nasledujúcich mesiacoch prerásť až do diplomatického konfliktu. Vzťahy Poľska s Ruskom sú de facto zmrazené a v krátkom čase nie je žiadna šanca na zlepšenie, doplnila Kowalska.

Slovensko: Neochotne, ale naďalej za sankcie

Proruské nálady elít z druhej polovice 19. storočia sa dodnes objavujú v modernej slovenskej politike. Svoju úlohu v tom zohráva aj fakt, že historická skúsenosť Slovenska je o čosi menej dramatická ako v prípade ostatných krajín V4.

Premiér Robert Fico na septembrovom bratislavskom summite EÚ šokoval hodnotením toho, ako strany rusko-ukrajinského konfliktu napĺňajú Minskú dohodu. Povedal: „Ak by sme urobili inventúru, zistíme, že Ukrajina plní svoje záväzky dokonca menej než Rusko.“ Vďaka agentúre Reuters sa jeho výrok rozšíril a napokon ho musel korigovať rezort diplomacie.

Fico síce spochybňuje zmysel sankcií, ktoré na Rusko uvalila Európska únia, no Slovensko sa v ich prípade dôsledne pridržiava spoločných európskych rozhodnutí. Prezident Kiska je voči Rusku omnoho viac kritický. V zásade ale platí, že postoj oboch politikov zostáva rovnaký už od ruskej anexie Krymu a vypuknutia krízy na východe Ukrajiny.

„Naši najvyšší predstavitelia nemajú jednu pozíciu voči Ukrajine. Prezident Kiska má pozíciu jednoznačnú. Čo sa týka pozície predsedu vlády, na jednej strane jednoznačné odsúdenie anexie Krymu. Sám sa niekoľkokrát vyjadril, že to bolo v rozpore s medzinárodným právom a Slovensko to nemôže akceptovať. Na strane druhej si predseda vlády myslí, že sankcie sú neužitočné a nemajú zmysel. No a potom máme pozíciu niekde medzi tým, ktorú zastáva minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Lajčák,“ povedal riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Alexander Duleba.

„Kríza priniesla kritickú pomoc Ukrajine, ktorá sa týka reverzných dodávok plynu,“ zdôraznil Duleba, „Slovensko umožnilo Ukrajine prestať dovážať plyn z Ruska. Je to niečo, čo ukázalo význam Slovenska pre energetickú bezpečnosť Ukrajiny a bolo jednoznačnou veľkou podporou Ukrajine v konfrontácii s Ruskom.“

Pripomenul, že sa Robert Fico dokázal zhodnúť s ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom na spoločných záujmoch pri tranzite ruského plynu. Zároveň sa ale v roku 2015 ako jeden z mála európskych politikov zúčastnil vojenskej prehliadky v Moskve pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny.

Lavírovanie verejnosti

V marci 2016 zverejnili Inštitút pre verejné otázky (IVO) a Nadácia Heinricha Boella publikáciu Diverging Voices, Converging Policies, ktorá mapuje odlišné vnímanie ukrajinskej krízy v krajinách Vyšehradskej skupiny.

Počas prezentácie knihy, ktorá analyzuje názory politikov i verejnosti, prezident IVO Grigorij Mesežnikov vyhlásil: „Rusko-ukrajinský konflikt vnímame, ako istú skúšku našich spoločností, našej zahraničnej politiky a politických aktérov.“

Z prieskumov vtedy vyplynulo, že Slováci viac dôverujú Rusom než Američanom (33 % vs 23 %). Vo zvyšku V4 to bolo naopak.

„Môžeme potvrdiť, že slovenská spoločnosť je tradične viac naklonená Rusku, než sú jej susedia. […] Pohľad verejnosti charakterizuje nejednoznačnosť a uprednostňovanie vlastných krátkozrakých záujmov pred viac hodnotovo orientovanými postojmi,“ napísali Mesežnikov a Oľga Gyárfášová.

Mesežnikov dnes tvrdí, že advokáti zrušenia sankcií voči Rusku vystupujú hlasnejšie. EurActiv.sk sa teda opýtal, kam sa posunie verejná mienka. „Ak Rusko znovu zaútočí, tak podľa mňa Slováci sa priklonia väčšmi na stranu Ukrajiny. Dôležité sú postoje mienkotvorných politikov – prezidenta, členov vlády, straníckych lídrov a samozrejme aj to, ako o konflikte a jeho okolnostiach informujú média,“ doplnil.

O potrebe boja s propagandou

Na Slovensku pôsobia desiatky spravodajských portálov, ktoré rozširujú ruskú propagandu. Posledné tri roky bezpečnostní experti ako Jaroslav Naď, riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI), upozorňujú, že ešte aj diskusie pod článkami zaplavili skupiny diskutérov, ktorých pravdepodobne platí ruská rozviedka.

Minister vnútra Robert Kaliňak tieto skutočnosti priznal minulý rok. Jeho úrad pre Aktuality.sk uviedol, že sú tu rôzne „informačné kanály“, ktoré majú za úlohu spochybňovať zakotvenie Slovenska v euro-atlantických štruktúrach.

Odborníci, ktorých oslovil EurActiv.sk, tvrdia, že inšpiráciu pre ďalší postup by sme mali hľadať v českom Centre proti terorizmu a hybridným hrozbám.

Hovorkyňa Ministerstva vnútra Martina Paulenová nám povedala, že vhodné opatrenia by mali byť zakotvené v novej Bezpečnostnej stratégii SR. Vznik podobného úradu pre boj s propagandou, ako majú v Českej republike, nateraz nespomínala.

Doplnila však, že „určitými prvkami pôsobenia cielenej ruskej propagandy a odporu voči EÚ a NATO na Slovensku sa zaoberá Národné bezpečnostné analytické centrum (NBAC).“ V centre spoločne pôsobia zástupcovia Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva, Policajného zboru, Kriminálneho úradu finančnej správy, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Národného bezpečnostného úradu a Úradu vlády SR.

„Vzhľadom na prepojenosť propagandy, radikalizácie, extrémizmu a nenávistných prejavov na internete MV SR realizuje projekt Efektívne monitorovanie, odhaľovanie, objasňovanie prejavov násilného extrémizmu v kyberpriestore (EMICVEC),“ dodala Paulenová.

Maďarsko má byť „pilierom“ nových vzťahov EÚ s Ruskom

Vladimir Putin a Viktor Orbán sa od začiatku ukrajinskej krízy stretli trikrát za dva roky. Posledné rokovanie prebehlo 2. februára 2017, kedy ruský prezident pricestoval do Budapešti. Medzi európskymi lídrami to nebýva zvykom a frekvencia stretnutí naznačuje, že maďarská vláda má k ruskému vedeniu špeciálny vzťah.

„Nie je to vzťah o vzájomnej dôvere. Viktor Orbán bol v rokoch 1988 až 2009 jedným z najviac protiruských politikov v Európe, čo Moskva nezabúda,“ uviedol expert na Rusko András Rácz, profesor na Katolíckej univerzite Petra Pázmáňa.

Dlhoročný protiruský postoj Viktora Orbána sa zmenil krátko po tom, ako sa s Vladimirom Putinom stretol v roku 2009. Čo sa počas ich diskusie stalo je dodnes záhadou. Rácz je presvedčený, že rusko-maďarské vzťahy sú založené na asymetrickom systéme, v ktorom sa maďarská vláda snaží zabezpečiť lacnú energiu a tým si pomôcť k znovuzvoleniu. Cieľom ruskej strany je priblížiť zrušenie sankcií.

Pragmatizmus založený na maďarskej energetickej závislosti od Ruska bol pri definovaní vládnych stratégií vždy rozhodujúcim faktorom. Jedným z najdôležitejších stavebných kameňov súčasných maďarsko-ruských vzťahov je tajný projekt elektrárne Paks. Financovať ho majú prostredníctvom pôžičky z Ruska.

Dlhodobé zmluvy o nízkych cenách plynu pomohli Orbánovi  v roku 2014 k zaisteniu si ďalšieho funkčného obdobia. „Maďarsko by som neoznačil ako súčasť ruskej sféry vplyvu, ale Moskva sem určite naliala prostriedky, za čo Putin očakáva niečo na oplátku,“ povedal András György Deák, výskumný pracovník z budapeštianskeho Inštitútu svetovej ekonomiky.

Zľahčovanie geopolitickej agresie

Hlavným rozdielom medzi Budapešťou a zástancami tvrdej línie, akými sú Poľsko a Pobaltské štáty, je, že Budapešť nevidí v súvislosti s krízou na Ukrajine kontinuitu hrozby zo strany Ruska. Viktor Orbán počas spoločnej tlačovej konferencii s Putinom zašiel až tak ďaleko, že chválil úspechy maďarsko-ruských bilaterálnych hospodárskych vzťahov tvárou v tvár „silnej protiruskej nálady v západnej časti kontinentu“, ktorú považuje za „módnu protiruskú politiku“.

Vzhľadom na krízu na Ukrajine Orbán iba zdôraznil dôležitosť implementácie Minskej dohody, čím vlastne relavitizoval ruskú agresiu a zároveň docielil to, že oficiálny postoj Maďarska podporujúci územnú zvrchovanosť Ukrajiny a európsku integráciu pôsobí ľahkovážne.

„Postoj maďarskej vlády, ktorá opakovane zdôrazňuje 2. Minskú dohodu je presne to, čo chcú v Kremli počuť. Rusko v tejto dohode nevystupuje ako zúčastnená strana a nerieši sa ani otázka Krymu. Preto dohoda nemôže byť základom budúceho širšieho usporiadania Ukrajiny,“ myslí si expert na ruskú politiku Zoltán Sz. Biró.

Maďarsko sa vďaka neustálemu lobovaniu za zrušenie sankcií vyprofilovalo ako jeden z „pilierov“ prípadného reštartu vzťahov medzi Ruskom a EÚ. Ruský propagandistický kanál Sputnik za to Maďarsko označil ako kremeľské „baranidlo“.

Fidesz tvrdí, že sankcie výrazne oslabili maďarský vývoz. „Sankcie neovplyvňujú len výkonnosť ruskej ekonomiky, ale aj ekonomík bývalých sovietskych republík úzko zviazaných s Ruskom, čo má pomerne silný efekt aj na Maďarsko. Objem vyvezeného tovaru a služieb klesol celkovo o 6,7 miliardy dolárov,“  pre výskumnú organizáciu Political Capital to povedal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Zsolt Csutora.

Ministerstvo priznáva, že toto číslo nie je založené na reálnych údajoch z roku 2013, ale na predpokladanom scenári pre roky 2014-2016 bez uvalenia sankcií. Zoltán Sz. Bíró verí, že cieľom vlády je pomocou opakovania tohto nereálneho čísla vytvoriť dôvod na kritiku sankčnej politiky.

Nasledovať ruský príklad

Význam rusko-maďarských summitov, ktoré sú dnes už bežné, je daný skutočnosťou, že Viktor Orbán sa sám v roku 2014 odvolal na úspech ruského neliberálneho modelu. Vyzerá to tak, že nasleduje ruský príklad. Postavil sa totiž proti slobodným médiám a organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré sa „snažia zvrhnúť vládu“ alebo proti tým, ktoré označil za „zahraničných agentov“.

Vládna rétorika sa nezaoberá informačnou vojnou, ktorá sa považuje za súčasť ruského vedenia konfliktov. Toto je v protiklade s bežnou praxou v regióne. Výskumná agentúra Ministerstva zahraničných vecí a obchodu však uviedla, že ruská propaganda využíva Maďarsko ako nástroj pri svojom útoku na západné hodnoty a EÚ.

Zvyšovanie politického vplyvu naznačuje aj skutočnosť, že ruskú hrozbu neskúmajú a nevyšetrujú ani v prípadoch, ktoré ohrozujú maďarskú alebo regionálnu bezpečnosť. Tam treba zahrnúť aj pokusy o ovplyvňovanie zo strany ruských tajných služieb. V prípade krajne pravicovej polovojenskej organizácie, ktorá spoločne trénovala s „ruskými diplomatmi“, ruské prepojenie dostatočne nepreskúmali. Vďaka priaznivým maďarsko-ruským vzťahom sa tak zrejme nikdy nestane.

Táto situácia nastala v spoločnosti, kde v prieskume 32% respondentov uviedlo, že Maďarsko by malo byť súčasťou Západu. Východne orientovaní respondenti boli sotva viditeľní (6%). Najväčšia časť opýtaných by Maďarsko umiestnila medzi Západ a Východ –  aspoň v geopolitických a kultúrnych aspektoch.

4 Comments

    • Čerta starého: len nie robiť, poctivo sa správať, rešpektovať pravidlá, morálku – to všetko je slovenským debilom cudzie.

      • toto je falosna dichotomia. jedno nevylucuje druhe.plati pekne subezne a nijak spolu nesuvisi

  • Pre Slovensko je ideálny tzv. model demokratického socializmu: teda, súdruhovia, všetko je možné, ale má to jednu podmienku, že to BUDE IBA TAK AKO TO MY CHCEME. Slovensko, ako neschopná diera žumpa by najradšej lízalo gule majorovi kgb v Kremli.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA