Vyšehrad o Trumpovi: Znepokojenie aj optimizmus

Viktor Orbán čaká viac slobody, Robert Fico rovnováhu veľmocí, Česko (okrem Zemana) nič zásadne dobré a Poľsko sa teší i obáva.

S Donaldom Trumpom v Bielom dome ostávajú krajiny Vyšehradskej štvorky o niečo pokojnejšie než západ. Aspoň z krátkodobého pohľadu im so zmenou vlády v USA mnoho nehrozí, no nebudú mať z nej ani prílišný prospech. Za zisk sa v týchto časoch pritom dá považovať aj minimálna strata.

Poľsko: Opatrnosť aj optimizmus

Poľsko a Spojené štáty majú historicky dobré vzťahy a to aj napriek pretrvávajúcemu problému s vízovou povinnosťou pre poľských občanov.

Poľsko je dlhodobo najviac pro-americkou krajinou z  V4 a najsilnejší podporovateľ americkej politiky v strednej Európe. Nová americká administratíva tento historický vzťah priamo neohrozuje. Poľsko sa však obáva, že Trumpov kabinet ho bude prehliadať.

Riaditeľ varšavskej pobočky amerického German Marshall Fund Michal Baranowski vidí záujem Trumpovej administratívy o bilaterálne vzťahy ako šancu na posilnenie poľsko-amerického spojenectva. Kvôli Trumpovej nepredvídateľnosti je však predsa len opatrný.

Vo vzťahu s USA má pre Poľsko prioritu otázka bezpečnosti. Vplyv Ruska sa za posledné desaťročie zväčšil a Varšave išlo najmä o to, aby sa jej od Washingtonu dostalo väčších bezpečnostných garancií. Poliaci Rusko považujú za reálne ohrozenie budúcej existencie samostatného poľského štátu.

V tomto ohľade zaznamenalo Poľsko v posledných rokoch viaceré úspechy. Varšava od Američanov kúpila všestrannú bojovú stíhačku F16. Tento obchod so sebou priniesol aj navýšenie amerických investícií. Spojené štáty sa počas summitu NATO vo Varšave v roku 2016 zaviazali k rozmiestneniu svojich vojsk na území Poľska. Išlo o súčasť pravidelných rotácií v strednej a východnej Európe (Eastern Flank).

V tom zároveň spočíva hlavný dôvod poľských obáv z Trumpovej administratívy. Poľsko nehralo v Trumpovej prezidentskej kampani žiadnu významnú úlohu, no Varšava pozorne sledovala vyjadrenia nového amerického prezidenta smerom k Rusku a Vladimirovi Putinovi a menšej vojenskej angažovanosti USA v NATO a v Európe. Poľsko teda čaká, aké budú reálne kroky nového prezidenta.

Najlepším spôsobom ako napredovať je podľa Baranowského zamerať sa menej na predstavy a viac na spoločný úžitok z podpory Poľska. „Trump vyznáva ešte viac utilitárny prístup k spojencom ako jeho predchodcovia. Poľsko sa tak musí zamerať na to, aby mu ukázalo, že pokračujúca podpora prinesie Spojeným štátom úžitok. Napríklad preukázať, že Eastern Flank je dôležitý aj pre americkú bezpečnosť. Mohli by sme sa tiež zamyslieť nad silenejšou podporou amerického boja proti terorizmu a proti Islamskému štátu. Od Poľska si to prirodzene vyžaduje niektoré náročné rozhodnutia, ako sa zapojiť do konfliktu v Sýrii,“ tvrdí Baranowski.

Analytik Nadácie Kazimierza Pulaskiho Tomasz Smura sa na budúcnosť pozerá s opatrným optimizmom. Zdôrazňuje, že z bezpečnostného hľadiska nedôjde v období 6 až 12 mesiacov v poľsko-amerických vzťahoch k žiadnej zmene. „Prezident predsa nie je cisár. Aj keby chcel zaviesť výrazné zmeny, vyžaduje si to súhlas Kongresu. Závisí to teda od hlasovania v Kongrese,“ upozorňuje Smura.

Dôvod na ešte väčší optimizmus vidí poľský minister zahraničných vecí. „Sme presvedčení, že dôležité americko-poľské bilaterálne vzťahy počas éry Donalda Trumpa ešte naberú na význame,“ tvrdí hovorkyňa ministerstva Joanna Wajdová,. „Tento názor v ministrovi Witoldovi Wasczykowskému utvrdilo nedávne stretnutie s Henrym Kissingerom, poradcom pre zahraničnú politiku a poradcom pre národnú bezpečnosť, Michaelom Flynnom,“ dodala.

Napriek niektorým obavám sa predpokladá, že po ekonomickej stránke sa partnerstvo v najbližších rokoch prehĺbi. Obchodná výmena medzi krajinami dosiahla v roku 2015 hodnotu 9 miliárd eur a odvtedy narastá. Šéf Americkej obchodnej komory v Poľsku Tony Housh neočakáva významné zmeny. „Terajšie silné partnerstvo bude pokračovať bez akýchkoľvek trhlín, aj napriek obavám z novej administratívy.“

Poľsko len pred nedávnom v krajine privítalo americké jednotky. Varšava dúfa, že historické väzby, rastúci vzájomný obchod a prítomnosť armády dokáže v nasledujúcich rokoch udržať krajinu v bezpečí.

Využije Trump český euroskepticizmus?

Český prezident Miloš Zeman patril k nepočetnej skupine európskych politikov, ktorí Trumpovi otvorene vyjadrili podporu. To je pravdepodobne aj dôvod, prečo už dostal pozvanie na oficiálnu návštevu Bieleho domu. Hoci je zväčša lepšie, ak sa politici navzájom rozprávajú a majú dobré vzťahy, mnohých ľudí v Česku zaujíma, akým smerom sa tento vzťah bude uberať a čo bude znamenať pre krajinu.

Jan Kovář z Inštitútu medzinárodných vzťahov v Prahe, tvrdí, že jedným z cieľov Donalda Trumpa je destabilizovať Európsku úniu.

„Z môjho pohľadu sa Trumpova pozícia a postoj zakladá na myšlienke, že Únia je skôr súper ako partner. EÚ vníma presne rovnako ako Čínu. V týchto krajinách vidí súperov USA,“ povedal pre EurActiv.

„Svoju pozornosť preto zameria na krajiny, v ktorých pozoruje jasný proti-európsky postoj u politikov i v spoločnosti. To znamená krajiny ako Česká republika a V4 vo všeobecnosti. Aj to je dôvod, prečo stále opakuje, že migračná politika Angely Merkelovej je hlúpa,“ dodal.

Zeman a Trump by mohli nájsť spoločné záujmy. Český prezident sa vlani nechal počuť, že by považoval za dobrý nápad uskutočniť referendá o členstve krajiny v Európskej únii a v NATO.

Riaditeľ výskumného centra v Asociácií pre medzinárodné otázky Vít Dostál uvažuje trochu iným smerom.

„Otázka je, ako budú Spojené štáty vnímať orientáciu Českej republiky na východ, najmä na Čínu. Pre Trumpa je Čína najväčším oponentom v medzinárodnom systéme. Čínska snaha získať vplyv v strednej Európe by mohla byť jedna z vecí, na ktoré sa americká administratíva bude sústrediť,“ myslí si.

Čínske investície sú dôležitou témou pre prezidenta Zemana a návšteva čínskeho prezidenta v Českej republike bola podľa neho veľkým úspechom. V tomto sa teda Zeman a Trump skôr nezhodnú.

Pokiaľ ide o V4 ako takú, je zvolenie Donalda Trumpa skôr zlá správa. Myslí si to aj Tomáš Prouza, štátny tajomník pre európske záležitosti. „Podľa niektorých Trumpových vyjadrení sa zdá, že jeho víťazstvo je pre strednú a východnú Európu skôr zlé. V tomto čase predstavuje skôr nebezpečenstvo pre našu obranu a ekonomiku.“

Podľa Prouzu bude reakcia týchto krajín veľmi dôležitá.

„Táto situácia prináša dve hlavné úlohy pre Českú republiku. Po prvé, musíme sa sústrediť na podporu vnútorného trhu a na slobodný obchod s tretími krajinami. Po druhé, musíme posilniť našu obrannú spoluprácu v Európe, vrátane vytvorenia európskych ozbrojených síl v budúcnosti. Už by sme viac nemali byť v oblasti obrany závislí od USA.“

Celá V4 by mala k obrane mať zodpovednejší prístup. „Česká republika musí zvýšiť výdavky na obranu, pretože nová americká administratíva sa bude rozprávať len s tými krajinami, ktoré si plnia svoje záväzky,“ tvrdí Radko Hokovský, výkonný riaditeľ pražského think-tanku Evropské hodnoty.

Slovensko je zdržanlivé

Prvé reakcie politikov na zvolenie Donalda Trumpa boli na Slovensku zdvorilé, zľahka optimistické ale najmä zdržanlivé.

Premiér Robert Fico povedal, že zmena „môže byť na niečo dobrá“. Dodal, že prospieva stabilite vo svete „ak existuje rovnováha medzi veľmocami“, narážajúc na Rusko a USA. V diskusnej relácii RTVS neskôr dodal, že Európa sa v minulosti chovala „ako poslíček USA“ ako aj to, že predpokladá, že ak Amerika zruší sankcie voči Rusku, urobí tak EÚ. Sám považuje sankcie za nezmysel.

Zároveň si myslí, že Európa musí reagovať na pravdepodobnú menšiu angažovanosť USA v Európe.

Prezident Andrej Kiska sa v miere entuziazmu určite odlíšil od svojho českého kolegu Miloša Zemana. Trumpovi zaželal “úspešný mandát”. Vydaril tiež nádej, že NATO bude reprezentovať tie isté hodnoty bez ohľadu na to, kto sedí v Bielom dome.

Slovenská verejná mienka sa v oblasti transatlantických vzťahov dlhodobo odlišuje od postojov vo zvyšku V4. Z výskumu Inštitútu pre verejné otázky (máj 2016) vyplýva, že Slovensko si pestuje najvyššiu mieru nedôvery voči USA v regióne. Jednoznačnú dôveru USA deklarovalo 27 % opýtaných.

Dlhoročný novinár zahraničnej redakcie denníka Pravda Andrej Matišák hovorí, že Slovensko a USA spája najmä príslušnosť k rovnakým organizáciám, hodnoty a obchod. „Málo? Možno. Ale všetko toto je momentálne ohrozené, alebo minimálne neisté.“

Matišák je presvedčený, že Trump urobí svet horším miestom. Nevidí ale veľa iných možností, ako to ovplyvniť, než sa s  Amerikou čo najviac rozprávať, a to so všetkými centrami vplyvu. „Musíme mať zároveň jasno v tom, čo od toho Slovensko očakáva. Nie som si istý, či to vieme.“

Bilaterálna obchodná spolupráca medzi Slovenskom a USA sa postupne posilňuje. Podľa čísiel AmCham Slovensko bol celkový obrat vzájomného obchodu v roku 2015 2,06 miliardy dolárov. Michal Krčméry z AmCham predpokladá, že pozitívny trend bude pokračovať. „Americkí investori na Slovensku sú pomerne stabilní a nepredpokladáme, že by prehodnocovali svoje aktivity na základe zmeny v Bielom dome. Samozrejme, už ťažšie vieme predpovedať, ako sa politické zmeny premietnu na príleve ďalších amerických investícií.“

Najväčšou otvorenou otázkou spojenou s prezidentom Trumpom je jeho zjavná neochota naďalej sa angažovať v európskej obrane. Minister obrany SR Peter Gajdoš odmietol spájanie zvyšovania rozpočtu na obranu a Trumpovými vyjadrenia o „obsolentnosti“ NATO.

Slovensko už dlho sľubuje navýšiť výdavky na obranu na 1,6 % HDP do roku 2020. Momentálne sú na úrovni 1,19 % (záväzok voči NATO sú 2 %). Na summite Aliancie vo Varšave zase podporilo posilnenie kolektívnej obrany NATO na východnej hranici.

Hovorkyňa ministerstva obrany Danka Capáková tiež pripomína vyslanie 152 vojakov v rámci spoločnej iniciatívy V4 na výcvikovú misiu do Pobaltia v apríli tohto roku.

Pokiaľ ide o Trumpovu inauguračnú reč, analytik SFPA Dušan Fischer si všíma, že neobsahovala žiadnu pozitívnu referenciu na Európu. „Myslím si, že na vzťahy V4-USA nebudú mať voľby veľký dopad. Spolupráca je nastavená v oblastiach, ktoré dokážu zvládnuť výmenu vlád. Navyše ide o spoluprácu pod radarom, takže je možné, že počas nasledujúcich štyroch rokov si Trump na V4 ani nespomenie.“

Maďarsko očakáva viac slobody

Maďarský premiér Viktor Orbán vidí svet, ktorý vedie Donald Trump ako koniec éry multilaterálnych dohôd a čas zlepšovania maďarsko-amerických vzťahov. Orbán bol jeden z prvých mainstreamových politických lídrov, ktorí podporili tohto republikánskeho kandidáta.

Argumentujúc v prospech „multipolárneho svetového poriadku“ vystupoval proti Hillary Clintonovej už od začiatku, najmä preto, že zahraničná politika Demokratov je pre Maďarsko „smrteľná“, zatiaľ čo tá republikánska ponecháva krajine „šancu žiť. Chválil Trumpa za jeho proti-imigračné postoje, za jeho vieru v posilňovanie tajných služieb a stopku vývozu americkej demokracie.

„Viktor Orbán sa dištancoval od Obamovej administratívy najmä preto, že mu konštantne pripomínala dôležitosť držania sa demokratických hodnôt. Od Trumpovej administratívy očakáva presný opak,“ hovorí bývalý minister zahraničia Péter Balász. Podľa bývalého eurokomisára by mohli ideologické podobnosti spolu s menej intervencionistickou zahraničnou politikou USA, ponúknuť výhody na protokolárnej úrovni, napríklad v podobne pozvania Orbána do Bieleho domu.

Biely dom, ktorý sa menej zaujíma o vnútorné veci iných krajín by mohol maďarskej vláde ponúknuť viac slobody doma – hovorí expert na USA Tamás Magyarics. Orbánova vláda sa v minulosti z Washingtonu dočkala častej kritiky, za mediálny zákon alebo za útoky na občiansku spoločnosť či oslabovanie systému bŕzd a protiváh, dodáva profesor na ELTE univerzite.

Politológ Márto Ugrósdy verí, že dlhodobú povahu bilaterálnych vzťahov určia dva najdôležitejšie faktory. Prvý je, ako sa vyvinú rusko-americké vzťahy, od ktorých závisí vlastne každý v regióne. Druhým bude to, kto dostane Európu na starosti na americkom ministerstve zahraničných vecí. Ugrósdy tvdí, že kým sa toto nevyjasní, všetko sú len špekulácie.

Washington vníma úlohu Maďarska tradične v kontexte strednej a východnej Európy. Ak by sa vzťah medzi Trumpom a Putinom zhoršil, Maďarsko môže byť znovu terčom kritiky ako člen NATO, ktorý si neplní finančné záväzky a jeden z dôležitých spojencov Putina v regióne. Výmena administratíva ponúka maďarskej vláde časové okno pol roka, aby mohla svoje domáce ciele sledovať bez dohľadu USA.

Donald Trump často hovorí o tom, že v NATO je zastarané a zodpovednosť v ňom by sa mala rozdeliť viac rovnomerne. Maďarsko sľúbilo dosiahnuť cieľ 2 % výdavkov na obranu do roku 2026. „Na základe vyjadrení amerického prezidenta, nie je vylúčené, že maďarská vláda bude musieť prehodnotiť svoj záväzok a tento termín posunúť dopredu,“ povedal predseda výboru pre zahraničnú politiku maďarského parlamentu Zsolt Németh (Fidesz).

Európa momentálne pokiaľ ide o USA vyčkáva. Mnoho expertov sa ale zhoduje, že je nerealistické, že Trump vycúva zo záväzkov NATO úplne. Európa by však aj tak mala napredovať v spolupráci v oblasti obrany. „Hoci presun niektorých kompetencií z NATO na Európu, napríklad v Egejskom mori by bola správna vec, obranné štruktúry Európy by sa v žiadnom prípade nemali stať alternatívou k NATO,“ hovorí Németh.

Maďarský premiér sa v minulosti opakovane vyjadril, že je za vytvorenie európskej armády na báze francúzsko-nemeckej spolupráce. Je to v súlade s jeho zdôrazňovaním témy bezpečnosti, ale v rozpore s jasne anti-federalistickým nazeraním na EÚ.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA