Európski ľudovci – víťazstvo bez prevahy

Európska ľudová strana obsadí najviac kresiel. Osud jej top kandidáta Junckera je neistý.

V Bruseli si účasť pochvaľujú

V celoeurópskom meradle sa napriek výsledkom v strednej Európe (Slovenská účasť 13,05 %) podarilo odvrátiť trend klesajúcej volebnej účasti, ktorá nepatrne narástla z 43 % na 43, 09 %.

„Po prvýkrát to ide hore a nie dole, ako to bolo posledných 30 rokov“, povedal líder európskych liberálov Guy Verhofstadt.

Šéf eurosocialistov a predseda EP Martin Schulz si tiež vydýchol, že „veľká katastrofa“ v podobe ďalej padajúcej účasti sa nekonala.

Podľa Verhofstadta to znamená, že nový Európsky parlament „bude reprezentatívnejší“ než predchádzajúci.

„Hoci máme v niektorých krajinách poľutovaniahodnú účasť,  nadpriemerná účasť vo veľkých štátoch zabezpečila celkový výsledok“, komentoval bývalý belgický premiér.

Profesor Simon Hix z London School of Economics tvrdí, že top kandidáti zohrali svoju úlohu a podarilo sa im do kampane vniesť európske témy a zastaviť trend padajúcej účasti.

Najvyššia účasť v eurovoľbách bola v krízou najviac skúšaných krajinách ako je Grécko (57, 4 % – majú povinnú účasť) , Írsko (51 %) a Taliansko (60 %). Oproti roku 2009 sa najviac zvýšila účasť v Rumunsku (o 7 %) a v Litve (16, 3 %). Slovensko nie je rekordérom v najväčšom poklese voličského záujmu. O 23,7 % klesla účasť v Lotyšsku a o 17 % na Cypre, o 8,7 % v Českej republike.

Ľudovcov čaká boj

Ľudovci – Európska ľudová strana – môže v novom období počítať s 212 z 751 kresiel (oproti 265 z 766), socialisti s 187 (oproti 184). Ide už o piate „víťazstvo“ stredo-pravých strán v EP za sebou.

Liberáli dosiahli 72, kresiel, Zelení 55 a pravicoví Konzervatívci a reformisti 45. Ľavicové strany posilnili na 43 a krajná pravica Európska slobody a demokracie má 35.

Otáznik stojí na 39 v súčasnosti nezaradenými europoslancami a 63 ďalšími nováčikmi, ktorých domáce politické strany zatiaľ nie sú súčasťou žiadnej z etablovaných skupín. Väčšina  z nich sa dá označiť ako extrémistické a populistické strany.

Pre socialistov je výsledok sklamaním, no Martin Schulz svojmu hlavnému oponentovi Jean-Claude Juncker odkázal, že „boj sa len začína“.  

Spochybnil, či sa Junckerovi podarí dosiahnuť v Európskom parlamente programovú väčšinu.

Po vyhlásení predbežných výsledkov volieb povedal, že jeho skupina bude trvať na troch základných programových požiadavkách: boj proti nezamestnanosti, boj proti daňovým podvodom a väčšia kontrola bankového sektora.

Ľavici – či už sociálnodemokratickej alebo radikálnej – sa darilo vo väčšine „programových krajín“, kde mala politika fiškálnej konsolidácie sociálne najbolestnejšie následky. V Grécku s prehľadom vyhrala Syriza (GUE/ NGL) Alexisa Tsiprasa. V Taliansku a Portugalsku vyhrali strany združené v skupine Socialistov a demokratov.

Voči Junckerovi sa vyhraňujú aj Zelení. Ich volebná tvár Ska Keller pred novinármi v Bruseli vyhlásia, že ich podmienky sú investície do zelenej ekonomiky a udržateľných pracovných miest, boj proti klimatickým zmenám a zvýšenie transparentnosti rokovaní o transatlantickom investičnom partnerstve.

Upozornila, že Juncker v televíznych debatách často hovoril veci, ktoré nie sú v programe jeho materskej Európskej ľudovej strany.

Končiaci predseda skupiny eurosocialistov Hannes Swoboda pred prvými výsledkami hovoril, že nie je automatický dôvod na veľkú koalíciu, keďže EPP bude menej početná.

Socialisti navyše začínajú rátať s nejednotnosťou EPP. Maďarský premiér Viktor Orbán sa pred voľbami nechal počuť, že nepodporí kandidáta svojej politickej rodiny Jean-Claude Junckera na post predsedu EK, „aj keby vyhral“.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA