Afrika: Bohaté krajiny nám spôsobujú „únik mozgov“

Univerzity v Afrike trpia nepretržitým odchodom svojich vedcov do rozvinutých krajín. V dôsledku toho sa zdá, akoby bol ich potenciál „vydlabaný“, konštatuje Sieť afrických akadémií vied (NASAC).

Sieť afrických akadémií vied (NASAC) vyzvala skupinu krajín G8 a 5 najväčších nových ekonomík (Brazília, Čína, India, Mexiko a Juhoafrická republika), aby viac investovali do vedeckej infraštruktúry v Afrike. Predstavitelia krajín G8+5 sa v júli stretnú v Taliansku.

Tretina všetkých afrických vedcov a akademikov žije a pracuje v rozvinutých krajinách, teda za hranicami Afriky, informuje NASAC. Takáto skutočnosť bráni úsiliu o akademický a vedecký rozvoj Afriky. O jeho nízkej miere svedčí i fakt, že len 1,4 percenta odborných článkov, ktoré sa publikujú v medzinárodných karentovaných periodikách, pochádza z Afriky.

Rozvoj vedeckej a technologickej infraštruktúry je nevyhnutný predpoklad pre udržateľný rast hospodárstva, tvrdia v spoločnom vyhlásení africkí vedci. NASAC uvádza: „Tento cieľ možno dosiahnuť len ak Afrika vzdelá a udrží si kritickú masu vedcov a technológov svetovej triedy, s poznatkami a expertízou odpovedať na kľúčové vedecké, technologické a hospodárske problémy kontinentu.“

Skupina chce, aby bohatšie krajiny investovali do obnovy afrických univerzít, programov pre postgraduálne a postdoktorandské vzdelávanie a do podpory projektov, ktoré spájajú africké diaspóry s vedcami, ktorí pôsobia doma v Afrike.

„Riešenie úniku mozgov neleží primárne v Afrike. Ale krajiny G8+5 môžu pomôcť financovaním infraštruktúry Afriky,“ píše sa v stanovisku.

Hovorca NASAC pre EurActiv vyhlásil, že veda je kľúčom k odpovediam na mnohé výzvy, ktorým čelí africký kontinent. Európska únia a Africká únia minulý rok odštartovali niekoľko spoločných projektov, ktoré pomenovali „majákmi“. Ich cieľom je rozvíjať spoluprácu na poli vedy, informačných a komunikačných technológií a vesmírneho výskumu.

Hovorca povedal, že posilňovanie vedeckej kapacity Afriky bude znamenať aj jej väčšiu atraktívnosť pre afrických a zahraničných vedcov. Doplnil, že preto je pre Afriku lepšia „cirkulácia mozgov“, než ich únik.

„Komisia verí v účinnosť mobility nápadov, výskumníkov a poznatkov. V dnešnom globalizovanom a prepojenom svete sa musí povzbudzovať cirkulácia mozgov. A my pomôžeme Afrike, aby sa stala atraktívnou lokalitou pre vykonávanie výskumu,“ konštatuje vo svojom stanovisku Európska komisia.

Európska únia v súčasnosti predstavuje nástroj, ktorý nazvala „modrou kartou“. Zámerom tohto systému vydávania pracovných povolení je lákať do Európy vysoko kvalifikovaných migrantov z tretích krajín, čo má byť okrem iného aj jedným z riešení demografickej krízy „starého kontinentu“. Modrá karta si už vyslúžila vlnu kritiky pre jej potenciál vyvolávať únik mozgov z krajín, ktoré sú menej rozvinuté. Brusel však trvá na tom, že mechanizmus bude definovať i systém ochrany rozvíjajúcich sa krajín pred prípadnými negatívnymi dôsledkami modrej karty na ich rozvoj a hospodárstvo.

REKLAMA

REKLAMA