Ak toto nezaberie, skúsime niečo iné

Personalizovaná medicína sa pýta, ako zvýšiť úspešnosť liečby u konkrétneho pacienta, na rozdiel od klasickej, ktorej ide o vyliečenie väčšiny pacientov s rovnakou diagnózou.

Niektoré hlavné civilizačné choroby ako je rakovina, diabetes, astma a kardiovaskulárne ochorenia sú spôsobené komplexnou kombináciou faktorov, od genetiky až po životné prostredie. Veda už dnes ale naráža na limity liečby a liekov, ktoré sú určené pre veľké skupiny populácie – pacientov.

Takzvaná personalizovaná alebo cielená medicína je reakciou na moderný vývoj liečiv, ktoré sú uvedené na trh pri splnení podmienky efektivity overenej v klinickej fáze III. Takýto postup nerieši liečbu konkrétneho pacienta.  Do vzniku personalizovanej medicíny nikoho systematicky nezaujímalo, prečo niektoré lieky u časti pacientov nezaberajú.

Klasická medicína chce vyliečiť väčšinu pacientov a uspokojí sa s napríklad 90  % úspešnosťou. Personalizovaná medicína sa pýta: Ak chcem zvýšiť pravdepodobnosť vyliečenia konkrétneho pacienta, ako to mám urobiť?

Veľký potenciál má personalizovaná liečba pri onkologických ochoreniach. Na personalizáciu liečby sa využívajú tzv. biomarkery – výsledky genetických a molekulárno–biologických vyšetrení.

Pri onkologických ochoreniach to znamená, že sa zbytočne nepredpisujú neúčinné, no drahé lieky a predchádza sa nežiaducim účinkom s nimi spojenými. Liek sa vyberá podľa vlastností tumoru a prítomnosti či neprítomnosti konkrétnych génov, ktoré predurčujú bunkové správanie.

EÚ hľadá možnosti intervencie

Pri príležitosti prvého odborného podujatia v Bruseli na túto tému eurokomisár pre zdravie a spotrebiteľské záležitosti John Dalli povedal:  „Farmaceutický priemysel vedie inováciu a technológie. Jeden z posledných smerov je personalizovaná medicína(…) musí byť rozvíjaná spôsobom, ktorý prináša efektivitu, bezpečnosť a kvalitu pre všetkých.“

Diskusia na európskej úrovni na túto tému sa zatiaľ len začína rozvíjať. Hoci má posledné rozhodnutie o prístupe k takejto forme liečby ostáva na členských štátoch, ktoré rozhodujú o systéme úhrad, európske inštitúcie majú možnosť tému nepriamo riešiť napríklad pri revízii smernice o klinických skúškach, smernici o transparentnosti alebo o zdravotníckych pomôckach.

Európska komisia by sa mala témou zaoberať v publikácii očakávanej koncom roka 2012, po ktorej môže nasledovať verejná konzultácia.

Pokrok v prírodných a medicínskych vedách a technický pokrok majú často náskok pred regulačným prostredím. Napríklad dizajn klinických skúšok nie je pre potreby personalizovanej medicíny celkom stavaný. Podobne ani analýzy nákladov a výnosov pri začleňovaní do systému úhrad z verejného poistenia nie vždy zohľadňujú špecifiká takejto liečby.

Niektoré z najnovších poznatkov výskumu v onkológii sú práve v týchto dňoch prezentované na výročnom kongrese Európskej spoločnosti pre lekársku onkológiu (ESMO).

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA