Bude patent na embryonálne kmeňové bunky?

Siahodlhá a kontroverzná diskusia o patentovaní ľudských kmeňových buniek odobratých z embryí by sa mohla pohnúť smerom vpred. Na Európskom súdnom dvore sa dnes totiž koná pojednanie za účelom zadefinovania ľudského embrya a jeho priemyselného a komerčného využitia.

Európsky súdny dvor bol požiadaný o to, aby presne zadefinoval pojem „ľudské embryo“ a zdôraznil jeho praktické využitie s ohľadom na Biotechnologickú smernicu EÚ. Tá tvrdí, že „ľudské telo, v rôznych štádiách svojho vývinu a vývoja“ nie je možné považovať za patentovateľný vynález.

Prípad Brüstle verzus Greenpeace

Celý spor sa začal podaním žiadosti nemeckého vedca Olivera Brüstlea o udelenie patentu na vytváranie buniek, ktoré pochádzajú z ľudských embryí a ich použitia na terapeutické účely. Patent síce v roku 1999 získal, ale súd prijal námietku hnutia Greenpeace proti tomuto rozhodnutiu. Následne sa Brüstle odvolal a nemecký federálny súdny dvor celú záležitosť postúpil Európskemu súdnemu dvoru, keďže nevedel rozhodnúť, či patentovať spôsob premeny embryonálnych kmeňových buniek na nervové bunky. Táto metóda sa pritom môže použiť na výskum liečby neurologických ochorení a tráum. Jej autorom je práve Oliver Brüstle.

Hnutie Greenpeace argumentovalo proti rozhodnutiu súdu tým, že udelenie patentu je priamym porušením Biotechnologickej smernice EÚ. V prípade, že národné súdy nevedia vo veci rozhodnúť, môžu o výklad požiadať práve Európsky súdny dvor (ESD), ktorý danú smernicu interpretuje.

Otázky na zodpovedanie

Pojednávanie ESD v prípade Brüstle verzus Greenpeace, ktoré začína dnes (12. januára) má za cieľ objasniť terminológiu použitú v už spomínanej Biotechnologickej smernici a zodpovedať špecifické otázky nemeckého súdu.

Po prvé, súd ma jasne definovať pojem „ľudské embryo“ a tiež objasniť špecifické slovné formulácie v danej smernici, ktoré hovoria o nemožnosti patentovať „využitie embryí na priemyselné a komerčné účely“. Brüstle však tvrdí, že zákaz na vydanie patentu by sa mal vzťahovať len na embryá, ktoré sú staršie ako 14 dní a že smernica EÚ by naopak mala umožniť patentovanie a využívanie embryonálnych buniek pred dovŕšením tohto dňa.

Po druhé, v otázke zákazu „využitia embryí na priemyselné a komerčné účely“ by malo byť vymedzené, či toto v sebe zahŕňa aj zákaz patentovania na vedecké účely. Greenpeace v tomto ohľade namieta, že patent má vždy komerčné využitie a výskum je možný aj bez patentovania.

Treťou otázkou je, či je možné patentovať technické objavy- v tomto prípade spôsob premeny embryonálnych buniek na nervové.

Hľadanie odpovede

Kameňom úrazu je aj skutočnosť, že biotechnologická smernica EÚ z roku 1998 nespomína embryonálne kmeňové bunky, keďže v čase jej vzniku ešte táto technológia neexistovala. V rezolúcii, ktorú Parlament prijal v roku 2005, je však už naopak jasne zadefinované stanovisko v tejto oblasti. V dokumente sa priamo píše, že „vytvorenie ľudských embryonálnych kmeňových buniek predpokladá zničenie ľudského embrya a preto patentovanie procesov zahŕňajúcich ľudské embryonálne bunky alebo bunky, ktoré z nich vyrástli predstavujú porušenie“ smernice EÚ.

Výsledkom tohoto rozhodnutia je, že Európsky patentový úrad (EPO) zapracoval tieto pripomienky do Dohovoru o udeľovaní európskych patentov. V roku 2008 navyše EPO rozhodol, že nebude patentovať vývoj kultúr ľudských buniek, ktorých vývin v sebe zahŕňa zničenie embryí.

Viacerí poslanci Európskeho parlamentu vyjadrili svoj nesúhlas s patentovaním aj v súvislosti s dnešným pojednávaním ESD. „Patentovanie niečoho, čo nie je výsledkom bádania, ale zničenia ľudského života je absolútne neprijateľné,“ uviedli. Členom tejto skupiny je aj slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH), ktorý k tejto téme dodal: „Snaha patentovať si fungovanie ľudského tela predstavuje nielen prekročenie hranice etiky, ale aj zdravého rozumu. Oliver Brüstle žiada finančný profit z dokonalosti ľudského stvorenstva. Ak aj jeho autorstvo odmieta priznať Bohu, je nezmyslom privlastniť si ho.“ Doplnil, že zároveň je ťažké predpovedať, kde sa zastaví honba za finančným profitom a „preto treba komercializáciu ľudského tela odmietnuť hneď na začiatku,“ vyhlásil Mikolášik.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA