Budúci šéf Komisie „musí bojovať za inovácie“

Nasledujúci predseda Európskej komisie by si mal stanoviť za svoju povinnosť rozvoj a harmonizáciu politík podporujúcich inovácie. Súčasná inovačná infraštruktúra je v rámci EÚ fragmentovaná, čo je prekážkou pre čerpanie úžitku z investícií do výskumu, tvrdia predstavitelia chemického priemyslu.

Európa má všetky ingrediencie na vytvorenie ucelenej politiky pre podporu inovácií, vyhlásil Dr. Wolfgang Plischke, člen riadiaceho výboru farmaceutickej spoločnosti Bayer AG a viceprezident združenia chemického priemyslu Cefic. Doplnil však, že ingrediencie sa musia spojiť do jednotného rámca.

Pumpovanie väčšieho objemu investícií do súčasných výskumných programov nepomôže, ak sa rámec politík nezreformuje.

„Inovácie potrebujú šampióna na najvyššej úrovni. Nasledujúci predseda Komisie by mal riadiť politiky inovácií a povzbudzovať národné vlády, aby spolupracovali,“ vyhlásil Plischke.

EÚ má mnoho výskumných iniciatív, ale čo im chýba, je nedostatok úvahy a reflexie: „Mať 27 rozdielnych prístupov nepomáha. Dosahovanie inovatívnych riešení nie vždy znamená začať [samostatný] výskum,“ vysvetľuje.

Predstavitelia chemického priemyslu tvrdia, že podiel investícií do výskumu a vývoja je na celkových výdavkoch nízky. Podľa nich je potrebné viac sa zameriavať na prinášanie novátorských myšlienok do praxe. Plischke dopĺňa, že priemyslu by pomohlo, ak by bol politický rámec spoľahlivejší v zmysle plánovania rozvoja budúcich produktov: „Situácia sa neustále mení podľa situácie v členských štátoch. Vyzývame Komisiu, aby presadzovala harmonizovanú politiku.“

Gert-Jan Koopman, riaditeľ DG pre hospodárske a finančné záležitosti, je „trochu znepokojený“ myšlienkou, že by mal Brusel koordinovať inovácie v jednotlivých členských krajinách. Podľa neho je kľúčové brať do úvahy poznatkový trojuholník výskum – vzdelávanie – inovácie. Súčasne, v čase hospodárskej a finančnej krízy je potrebné zamerať sa na udržateľnosť verejných zdrojov, pokiaľ ide o financovanie inovácií, doplnil Koopman.

Doreen Fedrigo z Európskeho úradu pre životné prostredie je presvedčená, že keď sa diskutuje o inováciách, treba mať na pamäti aj sociálne inovácie a tvorivosť. Podľa nej, medzi technológiou a ľudským správaním existuje vzťah: „Ak nezmeníme svoje správanie, riskujeme, že stratíme potenciál profitovať z technológie. Potrebnou súčasťou sociálnych inovácií je aj zapojenie občanov do rozvoja politík.“

Alessandro Vitelli, riaditeľ konzultačnej spoločnosti IDEAcarbon, ktorá sa zaoberá schémou obchodovania s emisiami, tvrdí, že kľúčovú rolu pre približovanie sa k udržateľným inováciám hrá trh: „Trhy sú vedúcimi mechanizmami, ktoré nás vyvedú z tejto krízy. Trhy sú zradné – ľudia tam strácajú a zarábajú peniaze – alé sú efektívnou cestou pre transformáciu na nízkouhlíkovú ekonomiku.“ V tomto smere poukázal najmä na trh s emisiami CO2, ktorý má potenciál stať sa najväčším čiastkovým trhom na svete.

REKLAMA

REKLAMA