Celoživotné vzdelávanie – podporované, no nevyužívané

Oficiálne stratégie EÚ široko podporujú celoživotné vzdelávanie, participuje na ňom len veľmi málo ľudí. Europoslanci od členských krajín žiadajú, aby implementovali národné stratégie.

 

Pozadie

Európsky parlament (EP) prijal 26. septembra 2006 správu k návrhu Komisie „Kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie“. Od členských krajín v nej žiada, aby implementovali v tejto veci účinné národné stratégie. Europoslanci tiež tvrdia, že hoci je myšlienka celoživotného vzdelávania všeobecne rozšírená a sú známe jej potenciálne prínosy pre poznatkovo orientovanú spoločnosť, príliš málo ľudí sa vzdeláva aj po svojom odchode zo škôl.

Cieľom definovania kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie na úrovni EÚ je vytvorenie referenčného rámca pre rozhodovateľov, poskytovateľov vzdelávania, zamestnávateľov a študentov na ceste k aktívnemu občianstvu, sociálnej kohézii a väčším šanciam na trhu práce. EP zdôraznil otázky ako poznanie aktuálneho vývoja, iniciatívnosť a podnikavý duch.

Druhý dokument, charta kvality študentskej mobility, ponúka základné línie pomoci študentom v ich príprave na pobyt v zahraničí, ponúka pomoc a rady užitočné počas pobytu a pomáha reintegrácii po návrate domov. Širokým cieľom je posilniť mobilitu pracovnej sily a lepšie využívať európske vzdelávacie zdroje. Pri prijímaní správy o návrhu Komisie europoslanci diskutovali o otázkach ako je prenosnosť vládnych grantov a pôžičiek študentom medzi krajinou pôvodu a krajinou, v ktorej študent práve študuje.

Cieľom oboch návrhov bolo prispieť k dosiahnutiu Lisabonských cieľov tým, že občanov Únie vybavia zručnosťami dôležitými pre prácu a život v poznatkovo orientovanej spoločnosti. Nakoľko sa v oboch prípadoch Parlament zhodol s názorom Rady vo všetkých bodoch, dokumenty boli prijaté bez potreby druhého čítania.

Pozície

Po stretnutí s komisárom pre vzdelávanie Jánom Figeľom slovenský minister školstva Ján Mikolaj oznámil (2. október 2006), že jeho rezort pripraví na budúci rok program podpory celoživotného vzdelávania. Program financovaný z fondov EÚ bude zameraný na zvýšenie mobility študentov bez vekového ohraničenia v rámci SR aj EÚ. O peniaze z programu sa budú môcť uchádzať predovšetkým vysoké školy prostredníctvom projektov celoživotného vzdelávania.

V Európskom parlamente sa k téme vzdelávania v EÚ vyjadrili aj slovenskí europoslanci. Milan Gaľa (EPP-ED), spravodajca Výboru pre kultúru a vzdelávanie požiadaného o stanovisko k správe o kvalifikačnom rámci, vyslovil potešenie, že sa oblasť celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy dostáva v poslednom období do centra záujmu. Koncepciu kvalifikačného rámca označil za pozitívny podnet, ktorý by mal významne prispieť k transparentnosti prenosu a uznávania kvalifikácií na európskej úrovni. Mal by tiež podľa jeho slov stimulovať národné a sektorové reformy na podporu celoživotného vzdelávania a zohrávať významnú úlohu v oblasti mobility študentov a zamestnancov. Vo svojom prejave tiež vyzdvihol nový prvok, ktorý európsky kvalifikačný rámec zavádza – uznávanie neoficiálneho a neformálneho vzdelávania. Zmení sa tým podľa jeho slov tradičný prístup k hodnoteniu na základe dĺžky vzdelávania či typu inštitúcie a dôraz sa posunie na študijné výsledky, poznatky, zručnosti a schopnosti.

Zita Pleštinská (EPP-ED) označila vo svojom vystúpení za dôležitú úlohu EÚ prijímanie legislatívy, ktorá zabezpečí skvalitňovanie pravidiel podnikateľského prostredia a pripomenula, že jeho dôležitou súčasťou je ľudský kapitál. Práve preto považujú podľa jej slov podnikateľské asociácie za najpozitívnejšie opatrenie EÚ v tomto volebnom období Smernicu o uznávaní odborných kvalifikácií. „Ďalším významným krokom je vytvorenie Európskeho kvalifikačného rámca, ktorý by mal zabezpečiť transparentnosť získaného vzdelania bez ohľadu na systém, v ktorom sa kvalifikácia získala. Tiež vyzdvihujem nový prvok, ktorým je uznávanie neoficiálneho a neformálneho vzdelania ako napr. nadobudnutie odbornej praxe“, uviedla europoslankyňa Pleštinská.

Európsky kvalifikačný rámec podľa Pleštinskej vytvorí systém, ktorý pomôže čeliť prekážkam na pracovnom trhu v rámci EÚ. „Som presvedčená, že podnikateľský sektor ocení túto iniciatívu, pretože rôzne vnútroštátne kvalifikácie v Európe sa stanú zrozumiteľnejšie a zamestnávateľom to umožní používať Európsky kvalifikačný rámec ako referenčný nástroj pri výbere vysoko kvalifikovaných zamestnancov na základe dosiahnutého vzdelania, zručností a kompetencií“

REKLAMA

REKLAMA