Digitálna (ne)gramotnosť na Slovensku

Celková úroveň digitálnej gramotnosti na Slovensku je nízka. Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) je náš Index digitálnej gramotnosti (DLI) na úrovni len 0,33 bodu. Podľa rebríčka Medzinárodnej telekomunikačnej únie sme na tom spomedzi krajín Európskej únie takmer najhoršie.

Krátka správa

Najviac využívajú spomedzi obyvateľov Slovenska informačné a komunikačné technológie mladí ľudia vo veku do 35 rokov, stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaní, ktorých príjmy sú tesne, alebo až výrazne nad slovenským priemerom a bývajú vo väčších mestách. Podľa analytik IVO Mariána Velšica musíme urýchlene riešiť problém čoraz hlbšieho rozdelenia slovenských občanov na dve skupiny: „Prvú nazývame digitálne progresívni ľudia a druhú digitálne stagnujúci. Medzi týmito skupinami sú až priepastné sociálne rozdiely. Práve v tej prvej skupine sú ľudia mladší, vzdelanejší a viac duševne pracujúci.“

To je však problém, ktorý by mala vláda urýchlene riešiť. Aj ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Iveta Radičová priznáva, že „digitálne vzdelanie je faktor, ktorý môže odstrániť chudobu z južných a juhovýchodných regiónov Slovenska.“ Ak by sociálne slabšie a z hľadiska zamestnanie doteraz neúspešné skupiny ľudí zvládli prácu s počítačom a ovládali (a predovšetkým aj používali) internet, zvýšilo by to ich šance na získanie zamestnania. A, pochopiteľne, mohlo by ísť o zamestnania, ktoré by im zabezpečili minimálne priemerné príjmy. „Skúsenosti z Európskej únie, najmä, ale nielen zo severských krajín ukazujú, že zahraniční investori radi vyhľadávajú krajiny s vysokým indexom digitálnej gramotnosti a umiestňujú do nich výroby s vyššou pridanou hodnotu a teda s vyššími zárobkami,“ upozorňuje prezident občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu Braňo Ondruš.

Stačí si pozrieť rebríček digitálnej gramotnosti, ktorý pred časom pripravila Medzinárodná telekomunikačná únia. Podľa neho je na prvom mieste spomedzi európskych krajín Švédsko (DLI – 0,85), druhé je Dánsko (0,83), tretie a štvrté sú Holandsko a Fínsko (0,79). S výnimkou Holandska ide výlučne o škandinávske krajiny a všetky patria medzi dlhodobo ekonomicky a sociálne úspešné. Najlepšou „novou“ členskou krajinou únie sú Slovinsko (0,72) a Estónsko (0,67), ale ešte aj Česká republika (0,66) v indexe digitálnej gramotnosti predbieha najslabšie „staré“ členské štáty. Slovensko tesne pred Litvou a Lotyšskom tento rebríček uzatvára.

Podľa prieskumu je na tom u nás najlepšie Bratislavský kraj (DLI – 0,45), na úrovni celoslovenského priemeru je Žilinský a Nitriansky kraj, ostatné sú pod ním, posledný Trnavský dosiahol DLI 0,28.

Zvyšovanie digitálnej gramotnosti je podľa ľudí problémom, ktorý sa nevyrieši automaticky sám, ale je na to potrebná iniciatíva politikov. 88 percent občanov si myslí, že by sa touto otázkou mala zaoberať vláda. Až 60 percent respondentov prieskumu uviedlo, že vláda a parlament nevytvárajú vhodné podmienky na prístup občanov k počítačom a internetu. Pri hľadaní odpovede na otázku „čo by mala vláda urobiť“ treba vziať do úvahy predovšetkým fakt, že najlepší DLI dosiahli domácnosti, ktorých príjmy vysoko (niekoľkokrát) presahujú priemer, z hľadiska sídiel sú na tom najlepšie veľké mestá a najhoršie obce s menej ako 5 tisíc obyvateľmi. Zvyšovanie DLI je teda predovšetkým otázkou peňazí, ktoré práve tým, ktorí moderné informačné technológie nepoznajú, neovládajú a nemajú k nim prístup, veľmi chýbajú.

REKLAMA

REKLAMA