Dospelé kmeňové bunky: Terapeutická realita aj nádej

Podporiť celoslovenskú diskusiu o význame regeneratívnej medicíny a vyzdvihnúť etické výhody liečby dospelými kmeňovými bunkami bolo cieľom medzinárodnej vedeckej konferencii v Bratislave konanej pod záštitou a z iniciatívy europoslanca Mikolášika.

Medzinárodná konferencia priviedla na Slovensko predovšetkým zahraničných aj slovenských odborníkov z oblasti výskumu a liečby dospelými kmeňovými bunkami a bunkami z pupočníkovej krvi.

Jedným z nich bol profesor Colin McGurkin, pôvodom z Írska, ktorý svoj výskum realizuje vo francúzskom Lyone, kde odišiel za lepšími podmienkami pre výskum dospelých kmeňových buniek. Sústreďuje sa na terapeutické možnosti kmeňových buniek z kostnej drene a z pupočníkovej krvi, z ktorých ako prvý vytvoril nervové, pankreatické a iné tkanivá. Oba zdroje podľa neho otvárajú dvere tam, kde liečba doteraz neexistovala. Napríklad pri vrodených defektoch ako je rázštep kostného podnebia, či neprítomnosť podnebia u detí. Takéto prípady sa dnes riešia vložením inde odobranej kosti, ktorá ale nemá schopnosť rásť rovnako rýchlo ako dieťa. Jeho tím sa napríklad snaží o vyvinutie rýchlo rastúcej a dostatočne vlhkej kosti z buniek pupočníkovej krvi, ktorá by sa dala na tieto účely použiť. Vyžadovalo by to len jeden zákrok, navyše bez nutnosti uskutočniť najprv odber.

„Dúfam, že aj Slovensko sa zúčastní na dôležitých klinických štúdiách, ktoré sa rozvíjajú vo svete“, uviedol McGurkin.

Odborník zo Spojených štátov amerických, doktor Keith March, realizuje výskum s troma typmi kmeňových buniek – z kostnej drene, z pupočníkovej krvi a dokonca s bunkami získavanými z tukového tkaniva.

Pracuje s približne stovkou pacientov, ktorí trpia na krvné alebo onkologické ochorenia, ktoré by inak boli neliečiteľné. Aktuálne realizuje štúdiu na využitie kmeňových buniek z tukového tkaniva na pomoc ľuďom s ischemickou chorobou končatiny (ale aj ischémie myokardu alebo mozgovej ischémie) ktorým hrozí amputácia. „Poslaním týchto buniek je zachraňovať tkanivo, ktoré by inak bolo odsúdené na zánik“, vysvetľuje princíp. Výskumnému tímu trvalo dva roky kým sa im podarilo dať dokopy skupinu 32 pacientov pre klinickú štúdiu. Hoci o takto postihnutých pacientov nie je núdza pri množstve prebiehajúcich štúdií to bol problém.

Výsledky vykazuje táto terapia aj pre použitie pri poškodení pľúc následkom cigaretového dymu, pri porážke, v štádiách ranného diabetu a pri rekonštrukciách a liečení rán vzniknutých následkom ožiarenia pri onkologických ochoreniach.

Neurológ z anglického Bristolu, profesor Neil Scolding, skúma možnosti kmeňových buniek pri neurodegeneratívnych ochoreniach, predovšetkým sklerózy multiplex ako najbežnejšej choroby tohto typu medzi mladými dospelými. Rozširujú pôvodnú štúdiu s 6 pacientami, ktorí vykazovali pri terapii dosiaľ nevídané výsledky pri meraní ich neurologických impulzov, na štúdiu s 80 pacientmi. Postupne sa dostávajú aj k liečbe Parkinsonovej choroby, ktorá má síce spolu s Alzheimerovou chorobou v princípe iných priebeh, no ich dôsledkom je odumieranie nervových buniek, čo môžu kmeňové bunky pomôcť riešiť.

Ak sa potvrdia dobé výsledky, v čo Scolding dúfa, procedúra je relatívne jednoducho možné zaviesť celosvetovo, aj na Slovensku.

Vklad pre budúcnosť

„Počas mojej kariéry som sa stretol s prípadmi detí, ktoré mohli dnes žiť, keby bolo dostupných viac bánk kmeňových buniek“, hovorí profesor McGuckin. „Pri 130 miliónov pôrodov ročne (v Európe) zostáva pupočníková krv najdostupnejším zdrojom týchto buniek“. Súčasťou diskusie o personalizovanej medicíne musí byť aj pupočníková krv, myslí si.

Miroslav Kubeš, ktorý je vedúcim výskumu a vývoja v Slovenskom registri placentárnych krvotvorných buniek, hovorí, že ich banka a register pupočníkovej krvi na Slovensku bol vďaka včasnému zachyteniu svetového trendu jeden z prvých na svete. Dnes plánujú rozšíriť svoje služby o zamrazovanie pupočníkového tkaniva, ktoré obsahuje bunky s vlastnosťami najbližšími embryonálnym bunkám. Ročne vydajú približne 20 transplantátov, pričom tieto sú v medzinárodnom porovnaní, jedny z najbohatšie pokiaľ ide o početnosť buniek. Aktuálne majú dvoch pacientov liečených z vlastných odberov z rodinnej banky.

Embryonálne kmeňové bunky sú "slepou uličkou"

Výhodou liečby s použitím dospelých kmeňových buniek je, že nevyvolávajú takú kontroverziu ako embryonálne bunky, pri ktorých extrakcii sa ničí umelo vytvorené ľudské embryo.

„Pri embryonálnych kmeňových bunkách nemáme vyliečeného jediného pacienta“, hovorí europoslanec  Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH), ktorý konferenciu inicioval. Výskum v tejto oblasti je podľa neho slepou uličkou.

Pripomenul, že v októbri minulého roku Európsky súdny dvor v prípade Brüstle vs. Greenpeace rozhodol, že nie je možné patentovať nič pochádzajúce z výskumu na embryonálnych bunkách. Podľa europoslanca sú aj v Európskej komisii v tejto otázke, komisári rozdelení. „Je prekvapujúce, že verdikt Európskeho súdneho dvora je pre niektorých absolútne záväzný, a pre niektorých je to jeden z verdiktov.“

Verí, že sa v diskusii o programe Horizont 2020 zohľadnia konkrétne výsledky výskumu s dospelými kmeňovými bunkami a „pomer medzi financovaním laboratórií a výskumných pracovísk, ktoré robia s embryonálnymi bunkami a nemajú výsledky, oproti tým, ktoré robia dospelé a pupočníkové kmeňové bunky, sa bude postupne meniť.“

Horizont 2020 sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude zameriavať na excelentný výskum naprieč Európou. „Je veľkou výzvou aj pre slovenských výskumníkov, slovenské pracoviská, lekárov a biológov aby napli sily tam, kde sú výsledky a verím, že budú aj úspešní pri žiadaní o prostriedky z prostredia Európskej únie“, nádejá sa europoslanec.

Slovensko nezaostáva

Pioniermi v oblasti regeneračnej medicíny boli na Slovensku centrá pre liečbu popálenín. Postupne a táto terapia začala úspešne používať pri komplikovaných kostných úrazoch. Dnes sa na pracovisku Združená tkanivová banka UN LP a LF UPJŠ v Košiciach zo štrukturálnych fondov EÚ budujú dve technologicky špičkové centrá pre výskum a produkciu pre regeneračnú medicínu. Popri Košiciach sa bunkovým terapiám venujú odborné vedecké tímy na LF UK V Bratislave, na Ústave experimentálnej onkológie SAV a na Centrálnej tkanivovej banke UN v Bratislave.

Slovenská veda má ambíciu rozšíriť použitie tejto terapie do ďalších oblastí, čo ale podľa prednostu Združenej tkanivovej banky UN L. Pasterura Jána Rosochu „bude podmienené úspešným zapojením výskumných kolektívov do európskeho výskumného priestoru.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA