Efektívny výskum IKT?

Európska komisia skúma, ako efektívne bolo naložené so 4 mld. eur, ktoré EÚ investovala v období 2003-2006 do rozvoja informačných a komunikačných technológií. Správa ponúkla niekoľko odporúčaní, ako zvýšiť efektívnosť financovania v budúcnosti.

„Pre odstránenie bariér pre inovácie a podporu väčšej interaktivity medzi užívateľmi, výskumníkmi a obchodníkmi je potrebná systematická zmena – zvlášť v regionálnych systémoch inovácií,“ konštatuje správa expertov. Komisia ich požiadala o preskúmanie efektívnosti investovania prostriedkov vo výške 4 mld. eur, ktoré EÚ v období 2003 – 2006 vložila do výskumu IKT (informačných a komunikačných technológií).

Esko Aho, bývalý fínsky premiér a predseda expertného panelu, vyzval členské krajiny a Európsky parlament, aby vyzbrojili EÚ „správnymi, flexibilnými nástrojmi pre lepšie zameranie sa na európskych high-tech výskum a jeho otvorenie väčšiemu riziku a novým medzinárodným partnerom.“ Cieľom je, aby sa vynaložené 4 mld. eur nestali len „obyčajnou kvapkou v oceáne“ dopĺňajúcou 100 mld. eur investícií samotných členských krajín a súkromných spoločností.

Dokument „správne uzatvára, že efektívnosť európskeho high-tech výskumu príliš často potláča byrokracia, nedostatok rizikového kapitálu a voči riziku odmietavá mentalita národnej a európskej administratívy,“ poznamenala na okraj hodnotenia komisárka Viviane Redingová, ktorá zodpovedá za informačnú spoločnosť.

Správa ponúka 23 odporúčaní, ktoré majú učiniť výskum IKT financovaný EÚ efektívnejším a relevantnejším s ohľadom na ciele obnovenej Lisabonskej stratégie. Medzi ne patrí napríklad:

  • vytváranie stálejších verejno-súkromných partnerstiev,
  • sieťovanie rýchlo rastúcich firiem s investormi v oblasti rizikového kapitálu,
  • zameranie výskumu na oblasti, v ktorých sa Európa môže stať lídrom,
  • zapájanie tretích krajín a partnerov do projektov a ich spravovania,
  • vyššia flexibilita vo financovaní a správe projektov.

Panel prišiel tiež k záveru, že treba zmeniť postup prideľovania podpory výskumným projektom. Konzorcium, ak sa uchádza o podporu konkrétneho projektu, nemuselo by na začiatok vypracovať celý návrh do detailov, ale stačilo by načrtnúť iba základné myšlienkové línie a hrubý postup. Úspešným myšlienkam by mal byť priznaný malý grant, za ktorý by boli vypracované detaily projektov. Z druhého výberu by vyšli najúspešnejšie návrhy aplikácií, ktoré by získali úplnú finančnú podporu. Konzorciá by mali súčasne informovať Komisiu o akýchkoľvek dôležitých zmenách, ktoré sa vyskytnú počas implementačnej fázy. Takýto prístup by mal povzbudiť predovšetkým nové firmy k uchádzaniu sa o podporu z finančných schém EÚ.

REKLAMA

REKLAMA