EÚ bude mať manifest inovácií a kreativity

Skupina dizajnérov, umelcov, vedcov a vynálezcov začala pracovať na manifeste kreativity a inovácií, ktorý by mal byť publikovaný v druhej polovici roka. Komisár Figeľ očakáva, že dokument bude najmä návodom na podporu kreativity v čase hospodárskej krízy.

Skupina 27 ambasádorov kreativity a inovácií, čo sú vedecko-popularizačné posty vytvorené v rámci Európskeho roka kreativity a inovácií 2009, sa včera (25.3.) stretla v Bruseli, aby začala diskutovať o manifeste kreativity a inovácií.

Komisár pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež Ján Figeľ oznámil, že činnosť veľvyslancov je „autonómna a nezávislá“, preto bude na nich, akým spôsobom formulujú odporúčania pre Európu, aby bola priateľskejšia k inováciám a podpore kreativity.

Text by sa mal zamerať najmä na oblasť vzdelávania, financovania výskumu a podpory inovatívnych prístupov v rámci pracovných skupín. Inými slovami, Manifest by mal ponúknuť odpovede a riešenia, ako môže Európa podporovať inovácie v čase finančnej krízy, povedal komisár Figeľ.

„Chceme generačnú zmenu a tiež chceme zvyšovať povedomie mladých ľudí o podnikaní,“ uzavrel Figeľ na brífingu, ktorý sa uskutočnil po stretnutí s ambasádormi.

Veľvyslanci sa zídu opäť v júni, aby sa dohodli na predbežnom návrhu dokumentu. Publikovanie finálnej verzie sa očakáva v druhej polovici tohto roka.

Pozície

Profesor Erik Spiekermann, typografický dizajnér z Nemecka, povedal, že ho potešilo pomenovanie dokumentu „manifestom“, čo sa spravidla vzťahuje na začínajúce hnutia.

„Keď počujete to slovo, máte na mysli zvyčajne Manifest komunistickej strany – dokonca manifest mali i dadaisti. Každé hnutie v histórii spísalo svoj manifest, čo znamená, že čo sa deje, je začiatkom hnutia. Nechceme odísť po tom, čo sa súčasný rok skončí. V skutočnosti bol manifest vždy ‘desatorom’. Predpokladám, že my vytvoríme 7-10 prikázaní, podľa ktorých budeme chcieť žiť, a ostatní sa dúfajme pripoja k tomuto hnutiu,“ povedal Spiekermann.

Dánsky profesor Bengt-Åke Lundvall, ktorý sa zaoberá inovatívnym výskumom, je presvedčený, že budúci manifest by mal brať do úvahy najmä globálnu finančnú krízu: „Kríza vytvára podmienky pre politické a inštitucionálne zmeny. Ak sa vrátime k 30. rokom 20. storočia, uvidíme, že v tom období sa udialo veľa zmien, ktoré ovplyvnili povojnové obdobie hospodárskeho rastu. Preto si myslím, že toto vytvára potenciál pre otvorenie diskusie, ktorá musí byť otváraná čas od času.“

Lundvall doplnil, že ambasádori budú musieť navrhnúť také myšlienky, ktoré budú ucelené a konštruktívne s ohľadom na vytváranie poznatkov, inovácií a podporu kreativity v kontexte krízy. Hovorí: „Myslím si, že existuje dobrá šanca, že čo robíme, môže mať praktické dôsledky. Musíme navrhnúť základné princípy, ale i bližšie konkretizovať nápady tak, aby mali vplyv.“

Christine van Broeckhoeven, belgická molekulárna neurologička, očakáva, že manifest bude zásadným posolstvom: „Je dôležité, že nebudeme mať len stanovisko, ale i plán implementácie. V čase súčasnej finančnej krízy by malo byť stanovisko pozitívnym odkazom do budúcnosti. Malo by sa v ňom písať, že v súčasnosti je doba ťažká, ale bolo by nesprávne obmedziť inovácie a kreativitu. Robí sa veľa škrtov, ale nebolo by múdre obmedzovať rozpočet na výskum, ktorý je základom pre budúcu tvorbu inovácií. Manifest by mohol byť i varovaním, čo by sa mohlo stať s hodnotou inovácií a kreativity v týchto náročných časoch.“

Leonet Moura, portugalský pojmový výtvarník, si myslí, že manifest sa vždy spája s niečim novým. „Pokladám tento manifest za šancu priniesť niečo nové. Neviem, či to dokážeme, lebo to bude náročné. Mal by prihliadať na všetky aspekty toho, čo znamenajú inovácie a kreativita pre spoločnosť. Myslím si, že potrebujeme naozaj novú kultúru; nový koncept kultúry, pretože ten, čo používame súčasne, patrí do minulého storočia,“ povedal.

Damini Kumar, írsky dizajnér a vynálezca, je presvedčený, že manifest bude mať širší než len komunitný význam. Hovorí: „Podľa mňa, manifest bude musieť odpovedať na otázky, prečo robíme to a ono a ako na tom môžeme získať. Bol by najúčinnejší vtedy, ak by si ho ľudia mohli prečítať, porozumieť mu a potom to naučené aplikovať.“

REKLAMA

REKLAMA