„EÚ by mala financovať výskum v Afrike“

Európske rozvojové fondy by sa mali vo väčšej miere využívať na budovanie výskumných laboratórií a bio baniek v Afrike, uviedol popredný africký expert. Európski vedci zároveň na zákonodarcov tlačia, aby sa investovalo viac do domácej vedeckej infraštruktúry v snahe udržať si konkurencieschopnosť.

Vysokopostavený poradca v oblasti vedy a technológií v Juhoafrickej misii pri EÚ Daan du Toit zákonodarcov priamo vyzval, aby brali investície do výskumu ako jeden z efektívnych spôsobov ako podporiť pokrok v Afrike. „Jednou z kľúčových výziev nie je len pozmeniť nielen základné výskumné fondy, ale aj rozvojové fondy a použiť ich na vedeckú infraštruktúru. Ak chcete investovať do budúcnosti Afriky, investujte do výskumu,“ povedal. Rozvojové fondy dal pritom do súvislosti so štrukturálnymi fondami EÚ slúžiacimi na vybudovanie lepšej vedeckej infraštruktúry v strednej a východnej Európe.

Jeho slová zazneli počas diskusie o vedeckej infraštruktúre v Európskom parlamente, ktorú viedol rakúsky europoslanec Paul Rübig. Ten je zároveň predsedom orgánu Parlamentu pre zhodnotenie vedeckých a technologických možností.

V snahe zlepšiť rozvoj vedeckej infraštruktúry v Európe sa jednotliví ministri EÚ pre vedu a výskum už dávnejšie dohodli, že dovolia najväčším projektom žiadať o schému s názvom Európske konzorcium pre vedeckú infraštruktúru (ERIC). Konzorciá, ktorým sa podarí získať status ERIC sa potom tešia výhodam ako vyňatie z povinnosti platiť DPH, či zníženie administratívnych nákladov. Jedným z príkladov konzorcia, ktorému sa podarilo získať tieto výhody je Bio-banking and Biomolecular Resources Research Infrastructure (BBMRI). Bio banky slúžia na zbierku biologických materiálov ako DNA, tkanivá, bunky, či krv, ktoré sa potom využívajú pri hľadaní lieku pre rôzne choroby. V rámci Európy je v prevádzke približne sto takýchto bio bánk, ale jednotlivé zberné systémy sa medzi krajinami odlišujú. BBMRI sa zameriava práve na odstránenie týchto administratívnych prekážok.

Bio banky podporujú spoluprácu medzi EÚ a Afrikou

Jednou z kľúčových oblastí spolupráce medzi Európou a Afrikou by mohli byť práve v oblasti bio bánk.

Veľká časť liekov vytvorených v 20. storočí vznikla vďaka európskemu výskumu a tamojším vedcom. Niektoré liečivá sú však na neeurópskom obyvateľstve oveľa menej účinné. Vysvetlením môžu byť genetické rozdiely medzi svetovou populáciou. Práve tieto rozdiely by tiež mohli vysvetľovať, prečo niektoré lieky s výbornými výsledkami počas klinických testov nie sú neskôr v určitom okruhu ľudí také efektívne. Podľa vedcov revolúcia v biologickom výskume znamená, že budúcnosť diagnostikovania a liečby chorôb sa bude zakladať na personalizovanej liečbe. Tá má zároveň pomôcť predísť zdravotným problémom predtým, než je príliš neskoro, a zefektívniť lieky.

Všetky tieto body naznačujú potrebu výmeny údajov s africkými vedeckými inštitútmi. Infraštruktúra týchto inštitúcií je však podľa niektorých prinajlepšom „nejednotná“ a spôsob zberu dát a analýz prebieha naďalej so zmiešanými výsledkami. Situáciu navyše komplikujú problémy s prístupom na internet a elektrinou.

Európske vedecké skupiny preto volajú po vytvorení tréningových schém, ktoré by africkým vedcom pomohli zlepšiť práve zber údajov a umožnili by im zavedenie všeobecných pravidiel v oblasti bio bankovania.

EÚ je tiež nejednotná

Aj samotná Európa v súčasnosti naďalej pracuje na vyrovnávaní rozdielov v tom ako sa tieto biologické vzorky odoberajú, skladujú a analyzujú v jednotlivých členských štátoch. Bio banky totiž mnohí považujú za kľúčový faktor, ktorý Európe pomôže udržať jej stárnuce obyvateľstvo v dobrom zdravotnom stave. Rovnako dôležité sú však investície do rýchlo rastúcich odvetví ako napríklad bioinformatika. Veľkú časť objemu informácií vytvárajú samotní biológovia, ale predpokladá sa, že zvýšenú úlohu pri ich premene na produkty budú zohrávať špecialisti na spracovanie veľkého objemu biologických údajov.

Postoje

Riaditeľ Výskumných programov európskej výskumnej oblasti v Komisii Hervé Pero uviedol, že finančné priority budú ovplyvnené najmä veľkými zmenami, ktorým v súčasnosti čelí spoločnosť. Jedným z princípov budúceho rámcového programu Komisie pre výskum (FP8) bude podľa neho umožnenie otvoreného prístupu k vzdelávaniu. Zároveň dodal, že štrukturálne fondy EÚ vyčleňujú desať krát viac financií na vedeckú infraštruktúru ako na rámcový program.

Pero tiež uviedol, že Komisia zverejní svoje názory na FP8 na začiatku roku 2011. Následne poskytne čas na diskusiu, kým na konci roka zverejní finálnu verziu návrhu v tejto oblasti. V roku 2012 bude zároveň zverejnené komuniké pre Európsky výskumný priestor, ktoré bude zahŕňať legislatívne návrhy.

Šéfka pre zdravie v generálnom riaditeľstve Komisie pre výskum Ruxanda Draghia- Akli povedala, že vedecká infraštruktúra je nevyhnutná pre proces premeny znalostí do praxe. Podľa nej je tiež dôležité zaistiť, aby sa mohli malé a stredné podniky spoľahnúť na financovanie výskumu. Dúfa preto,že 15 percent financovania klinických testov pôjde do tejto oblasti.

Marc D´Hooge z Európskej investičnej banky (EIB) povedal, že ich Finančný nástroj zdieľania rizika (RSFF) má možnosti na podporu vedeckej infraštruktúry. Podľa neho môže EIB poskytnúť financovanie a dlhodobé pôžičky pre akýkoľvek druh projektu v tejto oblasti.

Charles N´Gone z Partnerstva európskych a rozvojových krajín v oblasti klinických testov (EDCTP) povedal, že jeho organizácia sa zameriava na podporu vývoja nových liekov a vakcín, ale zároveň pracuje na tréningu a budovaniu kapacít v Afrike. „Výskumné kapacity v Afrike sú „nesúrodé,“ povedal a poznamenal, že väčšiu snahu je potrebné vyvinúť najmä v oblasti strednej Afriky.

N´Gone dodal, že EDCTP sa aktívne podieľa na klinických testoch v oblasti malárie a HIV/AIDS a dúfa, že čas na liečbu tuberkulózy sa zníži, a to aj vďaka zníženiu odolnosti voči liečbe.

Matladi Ndlovu z Université Libre de Bruxelles povedala, že väčšina dodnes uskutočneného vedeckého výskumu sa zakladá na európskom genóme, ale kvôli genetickej diverzite by sa malo uskutočniť viac klinických testov aj na africkom obyvateľstve. Niektoré populácie totiž podľa nej reagujú na tuberkulózu inak ako ostatné. Bolo by teda prospešné pre všetkých ak by spolupráca vyústila vo väčšie porozumenie toho ako genetické variácie ovplyvňujú reakciu ľudí na liečby.

Hervé Raoul z Európskej výskumnej infraštruktúry pre vysoko patogenických prenášačov (ERIHNA) povedal, že niektoré laboratóriá je potrebné vylepšiť a postaviť ďalšie, aby sa zaistili najvyššie možné štandardy. Jeho organizácia pritom pracuje s nebezpečnými vírusmi, ktoré predstavujú hlavnú hrozbu pre verejné zdravie. Raoul preto dodal, že členské štáty by mali prekonať tradičnú neochotu k spolupráci v tejto oblasti. Niektoré z patogénov skúmaných ERINHA totiž predstavujú bioteroristické riziko, a vlády sú preto menej ochotné zdieľať informácie.

Povedal tiež, že na zaistenie toho, aby mohli vedci pracovať s nebezpečnými vírusmi a baktériami a ľudia žiť bezpečne v oblasti výskumných inštitúcií je potrebné zaviesť nové štandardy.

Kurt Zatloukal z Bio-banking and Bio-molecular Resources Research Infrastructure (BBMRI) povedal, že práve prístup k vysoko kvalitným biologickým vzorkám je prekážkou číslo jeden pri výskume rakoviny. Technológie podľa neho existujú, ale je potrebné, aby aj zákonodarci vnímali biologické vzorky ako kľúčový surovinový materiál pre vedu v 21. storočí.

Interoperabilita medzi európskymi biobankami je preto nevyhnutná na prekonanie súčasnej roztrieštenosti v tejto oblasti, hovorí Zatloukal, ktoý zároveň obhajuje väčšiu spoluprácu s medzinárodnými bio bankami. Mnoho krajín ako napríklad Brazília, ČínaIndia majú obmedzenia na vývoz biologických vzoriek, takže zber vzoriek a analýza sa dá vykonávať len na miestnej úrovni. Údaje by sa však podľa neho mali v mene vedy zdieľať.

Eric Bongcam- Rudloff zo švédskeho Linnaeuc Centre for Bioinformatics povedal, že jeho inštutút prispel k výstavbe niektorých bio bánk v Afrike, ale je to náročné vzhľadom na praktické obmedzenia, ktorým čelia africkí vedci. „Môžu tam byť problémy s elektrinou, zaistením spoľahlivého vysokorýchlostného internetového spojenia, a tiež potrebujeme zlepšiť vzdelávanie v tom ako využívať informácie zozbierané počas výskumu,“ povedal. Dodal, že európsko- africká spolupráca predpokladá zdieľanie údajov a spoločný systém ako ich zbierať. Napriek prekážkam má Afrika vynikajúce telefonické pokrytie a väčšina mobilných telefónov s kamerou sa tak dá použiť na zber a zaslanie informácií, uvádza Rudloff.

Podľa neho vzniklo v minulosti veľa chýb kvôli tomu, že sa písalo všetko na testovacie skúmavky ručne, ale to je dnes možné prekonať lacným systémom čiarových kódov. Švédsky vedec zároveň dodáva, že svetové biobanky musia viac spolupracovať, aby mali vedci prístup ku vzorkám iných populácií ako tie, ktoré sa vyskytujú v oblasti ich pôsobenia, a to najmä vzhľadom na klimatické zmeny. Európa by totiž u podľa neho mohla čeliť malárii a horúčke dengue, a je preto potrebné na výskum využiť vzorky ľudí žijúcich v telpejších oblastiach.

Prezident Medzinárodného inštitútu na výskum prevencie (IPRI) so sídlom vo Francúzsku Peter Boyle povedal: „21. storočie je celé o prevencii,“ povedal Boyle a dodal, že v čase starnutia obyvateľstva je potrebné, aby ľudia v strednom veku ostávali zdraví a mohli tak pracovať.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA