EÚ sa v meraní dopadov vedy a výskumu inšpiruje USA

Európa sa v súčasnosti snaží nájsť spoľahlivejšie spôsoby, ktorými by sa dala merať návratnosť investícií do vedy. Je pritom pravdepodobné, že v snahe zistiť dopady, aký majú vynakladané prostriedky na výskum, bude EÚ postupovať po vzore Spojených štátov.

V Spojených štátoch je v súčasnosti zvýšená snaha nájsť spôsob, akým by sa dal merať dlhodobý vplyv verejných prostriedkom na výskum a vývoj. Politici na oboch brehoch Atlantiku sa pritom domnievajú, že by bolo dobré uviesť v tomto zmysle spoločný systém, najmä vzhľadom na globálny charakter vedy.

Veľká časť stimulov amerického prezidenta Baracka Obamu sa zameriava práve na výskum. Snaha jeho vlády o transparentnosť a povinnosť skladať účty však zvýšila tlak na to, aby preukázali návratnosť týchto investícií do vedy.

Podľa doktorky Julie Lane, ktorá je zodpovedná za vytvorenie stratégie s názvom „Veda politiky vedy a inovácií“ v National Science Foundation v Spojených štátoch panuje rozšírený názor, že investície do vedy a výskumu podporujú ekonomický rast, ale to sa musí demonštrovať pomocou používania metód merania výkonu.

V stredu (14. apríla) v príhovore pre Európsky parlament povedala, že súčasné spôsoby ospravedlňovania finančných prostriedkov na výskum sú príliš hrubé.

Mnoho agentúr poskytujúcich finančné prostriedky jednoducho opisuje výsledky financovania bez toho, aby ich posúdili z vedeckého hľadiska alebo sa spýtali, či sa peniaze investovali efektívne.

Je potrebný globálny prístup

Lane však priznáva, že v súčasnosti neexistuje systém, ktorý by tieto záležitosti riešil. Zaplnenie tejto medzery je pritom spoločným problémom pre všetky rozvinuté krajiny, ktoré majú záujem o inovácie, povedala. Navrhla pritom, aby Európa, Spojené štáty, Brazília, Japonsko a ďalšie štáty spolupracovali na vytvorení systému merania návratnosti investícií v tejto oblasti.

Spojené štáty už v súčasnosti pracujú na novom systéme známom ako Star Metrics- Veda a technika pre nové investície Ameriky: Meranie efektu výskumu na inovácie, konkurencieschopnosť a vedu.

Pôvodnou motiváciou pre túto správu je preskúmať, či stimuly vyústili v tvorbu pracovných miest. Lane chce ale vytvoriť sofistikovanejší systém schopný zmerať efektívnosť vynakladania prostriedkov na vedu.

To by v sebe mohlo zahŕňať priamu tvorbu pracovných miest a vytvárať skúsenú pracovnú silu, ktorá by pomohla súkromnému sektoru generovaním patentov, zlepšovaním zdravotnej starostlivosti a životného prostredia, povedala.

Lane povedala, že pozornosť by sa mala upriamovať na to, čo vedci na všetkých úrovniach robia s vládnou podporou a dodala, že tá dokonca hrala malú úlohu pri vzniku spoločností ako Google vzhľadom na to, že jej spoluzakladateľ Sergey Brin bol niekedy vysokoškolákom, ktorý ťažil z príspevkov daňovníkov.

Vedci sú často málovravní keď dôjde na audit. Model, ktorý sa však v súčasnosti vyvíja v Spojených štátoch vyvoláva obavy z toho, že by mohol poškodiť základný výskum a priniesť novú úroveň byrokracie. Lane však hovorí, že to sa Star Metrics nestane a domnieva sa, že je dostatok automaticky generovaných údajov na vytvorenie elektronického systému, ktorý získa z internetu relevantné informácie o publikáciách, patentoch, registráciách spoločností a detailoch, kde pracujú študenti vied po skončení vysokej školy.

Prvým krokom by podľa nej mohlo byť vytvorenie univerzálneho identifikačného systému vedcov, ktorý by pomohol „stopovať a odmeňovať“ výskumníkov, ktorí sa pohybujú medzi kontinentmi.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA