EÚ zaostáva vo vzdelávaní

Členské krajiny EÚ zaostávajú vo viacerých oblastiach vzdelávania – veľa žiakov končí so školami príliš skoro, podpora celoživotného vzdelávanie nie je dostatočná. Podľa správy Európskej komisie sa však zaznamenal dobrý pokrok v počte ukončených študentov matematiky a prírodovedných odborov.

Krátka správa

V roku 2006 predčasne ukončilo vzdelávanie šesť miliónov európskych študentov – napriek záväzku, prijatému v roku 2002, že tento počet poklesne na dva milióny. Konštatuje to správa Európskej komisie o pokroku pri napĺňaní Lisabonskej agendy.

Vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie boli identifikované ako kľúčové prvky stratégie EÚ pre rast a pracovné miesta, resp. reformovanej Lisabonskej stratégie. „Mladí ľudia, ktorí opúšťajú školy len s nižším stredným vzdelaním, sa na trhu práce v dnešnej poznatkovo orientovanej ekonomike ocitajú v nevýhode“, tvrdí Komisia.

„Pri dvoch ukazovateľoch, ktorými hodnotíme participáciu na školskom vzdelávaní (počet ľudí s predčasne ukončeným vzdelaním a ukončenie vyššieho stredného vzdelania), sa ukazujú dobré výsledky v nových členských krajinách.“

Napríklad počet študentov ktorí končia školu len s nižším stredným vzdelaním je veľmi malý v Poľsku (5,6%), Českej republike (5,5%) či Slovinsku (5,2%). Naopak, veľmi zlá situácia je na Malte (41,7%) a v Portugalsku (39,2%). Relatívne zle si vedie aj Rumunsko ä19,0%) a Bulharsko (18,0%).

V roku 2006 poklesol aj počet Európanov vo veku 25 až 64 rokov, ktorí sa ďalej vzdelávajú a školia. Na splnenie Lisabonských cieľov by bolo potrebných ďalších osem miliónov vzdelávajúcich sa dospelých.

Pozitívom je, že sa zvýšil počet študentov, ktorí získajú diplom z matematiky, prírodovedných alebo technických odborov. Pri počte 860 000 ročne bol dokonca prekročený jeden z Lisabonských cieľov. Najlepšie je na tom Írsko, FrancúzskoLitva.

Každý rok hodnotí Komisia pokrok členských krajín v napĺňaní lisabonských cieľov v oblasti vzdelávania a odborného výcviku. Používa 16 indikátorov, ako je účasť na predškolskom vzdelávaní, počet študentov vysokých škôl, IKT zručnosti, a investície do vzdelávania a odborného výcviku. Členské krajiny sa v rámci Lisabonskej stratégie zaviazali k dosiahnutiu piatich vzdelávacích cieľov:

  • nie viac ako 10% študentov (18-24 rokov) predčasne odchádzajúcich zo škôl
  • minimálne 20% pokles v počte žiakov s nedostatočnou gramotnosťou
  • minimálne 85% mladých ľudí má mať ukončené vyššie stredoškolské vzdelanie
  • 15% nárast počtu študentov, ktorí získajú vysokoškolský diplom v matematike, prírodných alebo technických vedách, a súčasne pokles nerovnomerného zastúpenia pohlaví
  • 12,5% dospelých má participovať na celoživotnom vzdelávaní

REKLAMA

REKLAMA