Európska veda možno nikdy nedobehne americkú

Európskym krajinám sa možno nikdy nepodarí prekonať vedeckú priepasť medzi oboma brehmi Atlantiku. Nová správa nepotvrdila iba skutočnosť, že výskumné a vývojové aktivity sú viac financované v USA, než v EÚ, ale súčasne aj fakt, že EÚ kladie príliš veľký dôraz na výskum informačných technológií a opomína napríklad výskum služieb s vysokou pridanou hodnotou. Európske politiky naviac nesledujú synergický efekt a tak dochádza k plytvaniu prostriedkov.

Európskej únii sa s veľkou pravdepodobnosťou nepodarí splniť cieľ Lisabonskej stratégie, investovať do výskumu a vývoja (R&D) do roku 2010 tri percentá svojho celkového hrubého domáceho produktu. Naviac, veľká časť rozpočtu na vedu sa vynakladá na výskum informačných a komunikačných technológií (IKT), zatiaľ čo skutočnou dlhodobou výzvou môže byť výskum v oblasti služieb s vysokou pridanou hodnotou, tvrdí včera (9.2.) publikovaná správa Kristiana Uppenberga, ekonóma Európskej investičnej banky.

„Informácie o sektore služieb zatiaľ nie sú ani zďaleka úplné. Ale i tak sa zdá, že Európa nedokáže prekonať priepasť medzi USA v oblasti výskumu a vývoja služieb, celková priepasť R&D sa skôr rozšíri, než zúži, nakoľko podiel počtu služieb s pridanou hodnotou narastá,“ hovorí Uppenberg. Dopĺňa, že ak chce EÚ po vedeckej stránke dobehnúť USA, nesmie opomínať rolu veľkých firiem a inovatívnych klastrov. Odpoveďou na malú mieru financovania výskumu a vývoja v EÚ by mala byť práve väčšia angažovanosť veľkých firiem.

Najmä pre „efekt prelievania“, súkromné firmy dokážu lepšie zhodnotiť svoje investície, ak ich umiestnia do blízkosti iných firiem, ktoré sa vyznačujú vysokou úrovňou intenzity R&D, tvrdí Uppenberg. Znamená to, že ak sa EÚ snaží prostriedky na výskum a vývoj rovnomerne rozložiť medzi všetky európske regióny, z hľadiska optimálneho návratu investícií môže ísť o plytvanie prostriedkami. Rovnako je preto plytvaním prostriedkov aj podpora programov na vytváranie povedomia o vede v rámci Európy a zakladanie vedeckých centrier tam, kde doteraz neexistovali, resp. kde nemá ich fungovanie tradíciu.

Malé a stredné firmy sa na celkovom balíku prostriedkov pre R&D podieľajú iba malou časťou, tvrdí autor na základe štatistík OECD. V krajinách, kde je intenzita výskumu vyššia, vynakladajú malé a stredné firmy na vedu len menej ako pätinu z celkových prostriedkov. Do tejto skupiny sa zaraďujú krajiny ako USA, Japonsko, Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, Švédsko a Fínsko.

Tvorba verejných politík EÚ by mala zohľadňovať skutočnosť, že trh má potenciál a vytvára požiadavku na konkrétne inovácie. Súčasne je potrebné dovoliť veľkým firmám a inovatívnym klastrom, aby hrali na poli vedy dominantnú rolu, dopĺňa Uppenberg s tým, že ak sa tak nestane, v Európe bude aj naďalej pokračovať rozklad finančných prostriedkov, ktoré sa vynaložili na vedu.

Pozície

Jean-David Malo, predstaviteľ Generálneho riaditeľstva EK pre výskum, ktorý je zodpovedný za výskumný a poznatkový potenciál regiónov, hovorí že Európu obmedzuje najmä nízka miera investícií do vedy a výskumu zo súkromných zdrojov. Súčasne, aby dokázala európska veda efektívne čerpať prostriedky vo väčšej miere, v súkromnom sektore by muselo pôsobiť viac inžinierov a výskumníkov.

Malo oznámil, že Komisia v priebehu nasledujúceho mesiaca odštartuje tri nové verejno-súkromné partnerstvá. Tematicky sa budú týkať energetickej efektívnosti budov, iniciatívy za zelené vozidlá a tovární budúcnosti. Doplnil: „V rámci Iniciatívy za zelené vozidlá úzko spolupracujeme s Európskou investičnou bankou. Z celkového balíka 5 mld. eur poskytne banka vo forme pôžičiek 4 mld. eur.“

Philippe Maystadt


Hlasujte v prieskume:

REKLAMA

REKLAMA