Frankofónia smeruje na východ

Jedenásty summit Frankofónie sa bude konať v Bukurešti. Rumunsko súčasne sľubuje, že sa stane aktívnym advokátom frankofónie v EÚ.

jazyky komunikácia
jazyky komunikácia

 

Pozadie

Jedenásty summit Frankofónie sa bude konať v Bukurešti. Bude tiež príležitosťou pripomenúť si 20. výročie organizácie.

Fakt, že sa summit koná v Rumunsku, je pripomienkou rastu Frankofónie. BulharskoRumunsko boli prvé dve východoeurópske krajiny, ktoré sa ako pozorovatelia zúčastnili na summite v roku 1991. V 1995 nasledovalo Moldavsko, v roku 1997 Albánsko, Bývalá juhoslovanská republika MacedónskoPoľsko, v 1999 Česká republika, SlovinskoLitva, v 2001 Slovensko a v 2004 MaďarskoChorvátsko. Okrem toho vstúpili v 2004 do Frankofónie aj ďalšie tri krajiny – Rakúsko, Grécko a Andorra.

Dnes má Medzinárodná organizácia frankofónie (OIF) 21 európskych členov a pozorovateľov, z toho 11 sú aj členovia EÚ.

Otázky

Jedenásty summit bude venovaný téme informačných technológií vo vzdelávaní. Frankofónia, ktorej členmi sú aj mnohé neeurópske rozvojové krajiny, chce touto témou podporiť dosahovanie jedného z najdôležitejších Miléniových cieľov vyhlásených OSN: vzdelávanie pre všetkých. Pre jeho dosiahnutie je však veľmi dôležitá demokratizácia prístupu k Informačným a komunikačných technológiám (IKT) a zníženie rozdielu medzi severom a juhom v množstve využívaných komunikačných technológií.

Jedným z cieľov summitu je tiež prispieť k dosiahnutiu Lisabonskej agendy – urobiť z Európy najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta.

OIF sa chce v najbližších rokoch presadiť aj na pôde politiky EÚ – čoskoro k nej bude patriť 13 z 27 členských krajín Únie. Jedným z cieľov OIF je zabezpečiť, aby francúzština ostala pracovným jazykom EÚ popri angličtine a nemčine. Prijala tiež plán oživenia francúzštiny v inštitúciách EÚ. V Rumunsku tak napríklad dostáva 1300 špecializovaných rámcov kurzy jazyka financované z OIF.

Rumunsko sa tiež chce stať aktívnym hlasom frankofónie v EÚ – okrem iného aj kvôli historickým väzbám na francúzsky jazyk a kultúru. Dnes rozumie po francúzsky každý piaty Rumun.

Pozície

Podľa Abdou Dioufa, generálneho tajomníka Frankofónie, bude „summit v Bukurešti veľkým politickým úspechom. Bude to príležitosť vyjasniť naše návrhy a naše možnosti a prispieť k oživeniu medzivládnej spolupráce v oblasti vzdelávania“. Podčiarkol tiež fakt, že summit bude „príležitosťou na ukážku vitality a bohatosti frankofónie vo východnej Európe“.

Rumunský štátny tajomník pre Frankofóniu Cristian Preda poukázal v reakcii na politickú dimenziu summitu. Bukurešť nebude hostiť iba prvý summit tohto druhu mimo Francúzska, ale aj prvý summit po prijatí novej Charty Frankofónie. Podľa štátneho tajomníka sa chce OIF stať organizáciou s väčším politickým vplyvom a summit v Bukurešti je šancou túto ambíciu potvrdiť.

Rumunský minister zahraničných vecí Mihai-Razvan Ungureanu na tlačovej konferencii pripomenul „frankofónne vzťahy, budované našou krajinou storočia, a historické spojenie s francúzskym jazykom“ v Rumunsku. Dodal: „Budeme musieť predstaviť konkrétne opatrenia pre väčšie využitie informačných technológií vo vzdelávaní.“

Dominique Wolton, výskumný riaditeľ na CNRS a člen Vysokej rady Frankofónie, povedal: „Udržanie ideológie Frankofónie je budovaním vyučovania štyroch jazykov: materského, regionálneho a dvoch cudzích jazykov. Je to tiež priznanie, že niet univerzalizácie komunikácie bez enormnej snahy investovanej do prekladu vo všetkých jazykoch, všetkými smermi. Niet budúcnosti bez prekladov.“

Ďalšie kroky

  • 28. september 2006: koncert pri príležitosti 20. výročia organizácie a na počesť Léopolda Sédar Senghora.
  • 28.-29. september 2006: konferencia hláv štátov a šéfov vlád Frankofónie.

REKLAMA

REKLAMA