Ani dve tretiny škôl v Európskej únii nemajú rýchly internet

Väčšina členských krajín len pomaly pripája základné a stredné školy na širokopásmový internet, hoci práve ten je nevyhnutný pre hodnotné moderné vzdelávanie.

Krátka správa

Jedným z hlavných nástrojov e-learningového programu v rámci Akčného plánu eEurope 2005 bolo dostať čo najviac počítačov – ale zároveň pripojených na vysokorýchlostný internet – do základných a stredných škôl v Európskej únii. Cieľom tohto nástroja bolo čo najširšie a najaktívnejšie prepojenie európskych škôl, čo by im malo umožniť každý deň spolupracovať a realizovať spoločné vzdelávacie a výmenné programy. Preto v rokoch 2004 – 2006 vyčlenila Európska komisia na elektronickú spoluprácu škôl 9 miliónov eur. Prioritne sa program zameral na stredné školy.

Štúdia o výsledkoch tohto programu, ktorú EK dostala k dispozícii iba tesne pred jeho záverom však ukazuje, že iba 67% európskych základných (ZŠ) a stredných škôl (SŠ) má širokopásmové pripojenie k internetu. Navyše je tento údaj dosť skresľujúci, pretože sa ukazuje, že skrýva výrazné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi (do štúdie boli zahrnuté i NórskoIsland). Napríklad v Škandinávii, Holandsku, Estónsku či na Malte má rýchly internet 90% ZŠ a SŠ, na opačnom konci poradia sa nachádzajú Grécko, Poľsko, CyprusLitva s iba 35% škôl s rýchlym internetom. Ani Slovensko na tom podľa štúdie nie je dobre: patrí medzi najslabších, lebo rýchly internet u nás má len necelých 40% ZŠ a SŠ. Je zaujímavé, že už takýto stručný pohľad dokazuje, že hranica medzi najlepšími a najhoršími nejde medzi „starými“ a „novými“ členskými krajinami. Medzi najlepšími sú napr. EstónskoMalta, absolútne najslabšou krajinou je na druhej strane jednoznačne Grécko. Pre porovnanie štúdia uvádza, že v Spojených štátoch malo v roku 2003 vysokorýchlostný internet až 95% škôl.

Podobne aj počet počítačov pripadajúci na počet študentov je v jednotlivých krajinách veľmi premenlivý. Medzi najlepšími sú Dánsko, Veľká Británia či Luxembursko, kde na jeden počítač pripadá v priemere od 3,8 po 5,5 študenta. Naopak napríklad v Lotyšsku, Litve, Poľsku či Portugalsku a, samozrejme, Grécku je to priemerne 19 študentov na jeden počítač. Ani Slovensko na tom nie je najlepšie: u nás sa o jeden počítač musí deliť 15 žiakov, resp. stredoškolských študentov. Priemer za celú EÚ vychádza teda na 10 žiakov (študentov) na počítač, čo je v porovnaní so štyrmi v USA opäť výrazné zaostávanie.

„Digitálne schopnosti sú medzi ôsmimi kľúčovými, ktoré Európska komisia menovala v odporúčaní pre celoživotné vzdelávanie, vydanom vlani v novembri v Bruseli,“ hovorí európsky komisár pre vzdelávanie, kultúru a mnohojazyčnosť Ján Figeľ a pokračuje: „To len podčiarkuje maximálnu dôležitosť tejto problematiky pre modernizáciu európskeho vzdelávacie systému. Na základe výsledkov štúdie musí EK vážne upozorniť tie krajiny, ktoré zjavne zaostávajú, aby zvýšili svoje úsilie pri informatizácii vzdelávania, čo je v najvyššom záujme mladej generácie.“

REKLAMA

REKLAMA