Jazykové znalosti v praxi sú stále problémom

Hoci sú Európania presvedčení, že ovládanie cudzích jazykov je prínosom, pokiaľ ide o ich používanie v praxi, je veľký rozdiel medzi snahou a skutočnosťou. Slováci používajú cudzí jazyk hlavne pri sledovaní televízie či čítaní, menej už v priamej komunikácii.

Prieskum Eurobarometer si najnovšie posvietil na jazykové kompetencie a názory na viacjazyčnosť v Európskej únii. Takmer 9 z 10 obyvateľov EÚ je presvedčených, že schopnosť hovoriť cudzím jazykom je veľmi užitočná a 98 % tvrdí, že ovládanie cudzích jazykov je pre budúcnosť ich detí prínosom.

„Tento Eurobarometer ukazuje, že viacjazyčnosť a učenie sa jazykov považujú ľudia za dôležité a z toho by sme mali mať radosť,“ vyjadrila sa Androulla Vassiliou , komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež. „Musíme ale takisto urobiť viac pre to, aby sa  zlepšila výučba a učenie sa jazykov. Schopnosť rozprávať cudzím jazykom rozširuje obzory a otvára dvere; zvyšuje zamestnateľnosť a v prípade podnikania môže priniesť viac príležitostí na jednotnom trhu.“

Avšak pokiaľ ide o používanie cudzích jazykov v praxi, existuje veľký rozdiel medzi snahou a skutočnosťou. Testy jazykových kompetencií uskutočnené v roku 2011 u žiakov v dospievajúcom veku v 14 európskych krajinách ukázali, že len 42 % žiakov dobre ovláda svoj prvý cudzí jazyk a iba 25 % z nich ovládalo druhý cudzí jazyk, ktorý sa učili. Navyše až 14 % žiakov v prípade prvého cudzieho jazyka a 20 % v prípade druhého nedosahovalo ani úroveň „začiatočník“.

Prínos pre zamestnanie

Prieskum Eurobarometer  s názvom Európania a ich jazyky prebiehal na jar 2012 vo všetkých členských krajinách a zúčastnilo sa ho takmer 27 000 ľudí. Predchádzajúce prieskumy Eurobarometer zamerané na jazyky sa pre Európsku komisiu (EK) vykonali v rokoch 2001 a 2005.

Takmer tri štvrtiny Európanov (72 %) súhlasia s cieľom, ktorý hlavy štátov a vlád formulovali v Barcelonskej deklarácii v roku 2002 –  požiadavku vyučovať aspoň dva cudzie jazyky od útleho veku. 77 % je presvedčených o tom, že by sa to malo stať politickou prioritou. 

Viac ako polovica Európanov (53 %) uviedla, že používa cudzie jazyky v práci a 45 % z nich si myslí, že vďaka svojim znalostiam cudzích jazykov získali vo svojej krajine lepšie zamestnanie.

Napriek tomu počet Európanov, ktorí tvrdia, že dokážu komunikovať v cudzom jazyku, mierne klesol, a to z 56 % na 54 %. EK poznamenala, že je to čiastočne spôsobené tým, že ruština a nemčina už nie sú v krajinách strednej a východnej Európy povinnými predmetmi v školských osnovách.

Jazykové vzdelávanie je aj jedným zo šiestich osobitných cieľov v rámci nového programu „Erasmus pre všetkých“. Komisia plánuje značne podporiť financovanie jazykových kurzov pre ľudí, ktorí chcú v zahraničí študovať, odborne sa vzdelávať alebo vykonávať dobrovoľnícku činnosť.

Do konca tohto roka Komisia navrhne európske referenčné kritériá pre jazykové kompetencie, pomocou ktorých sa bude merať pokrok členských štátov, čo sa týka zlepšovania výučby a učenia sa jazykov.

Dominuje angličtina a internet

Najpoužívanejším materinským jazykom v Únii zostáva nemčina (16%). Za ňou nasledujú taliančina a angličtina (obidva jazyky po 13 %), francúzština (12 % ) a po nich španielčina a poľština (obidva jazyky po 8 %).

Medzi päť najčastejšie používaných cudzích jazykov stále patria angličtina (38 %), francúzština (12 %), nemčina (11 %), španielčina (7 %) a ruština (5 %). Na vnútroštátnej úrovni je angličtina najpoužívanejším cudzím jazykom v 19 z 25 členských štátov, kde nie je úradným jazykom (t.j. okrem Spojeného kráľovstva a Írska).

Podiel žiakov, ktorí ovládajú svoj prvý cudzí jazyk, sa pohybuje v rozmedzí od 82 % na Malte a vo Švédsku (kde je angličtina prvým cudzím jazykom) do 14 % vo Francúzsku (učenie sa angličtiny) a 9 % v Anglicku (učenie sa francúzštiny).

Jedna z najvýraznejších zmien od roku 2005 je zmena, ktorú prináša internet. Ten prinútil ľudí rozšíriť si zručnosti „pasívneho“ čítania a počúvania v cudzom jazyku. Počet Európanov, ktorí pravidelne používajú cudzie jazyky na internete napríklad prostredníctvom sociálnych médií, sa zvýšil o desať percentuálnych bodov – z 26 % na 36 %.

Slováci hlavne počúvajú a čítajú

Medzi krajiny s najväčším rastom podielu respondentov, ktorí tvrdia, že dokážu hovoriť minimálne jedným cudzím jazykom na konverzačnej úrovni, patrí Rakúsko. V porovnaní s údajmi z prieskumu z roku 2005 dosiahli respondenti  v tejto krajine v celkovom hodnotení o 16 percentuálnych bodov viac a schopnosť konverzácie tak potvrdilo 78 % z nich. Zlepšenie jazykových znalostí sa tiež zaznamenalo vo Fínsku (+ 6 % na celkových 75 % opýtaných) a v Írsku (+ 6 % na 40 %).

Opačný trend sa ukázal v krajinách strednej Európy. Podiel respondentov ovládajúcich aspoň jeden cudzí jazyk výrazne klesol na Slovensku, a to až o 17 percentuálnych bodov na úroveň 80 %. Obdobne tento počet klesol aj v Českej republike (– 12 bodov na 49 % opýtaných), v Bulharsku (– 11 bodov na 48 %), Poľsku (– 7 bodov na 50 %) a Maďarsku (– 7 bodov na 35 %).

Oproti Eurobarometru z roku 2005 totiž v týchto štátoch klesá podiel respondentov schopných hovoriť cudzími jazykmi ako ruština a nemčina.

Na otázku, ktorý cudzí jazyk považujú obyvatelia za najviac užitočný pre ich osobnostný rozvoj existoval jasný rozdiel medzi slovenskými respondentmi a priemerom v celej EÚ. Hoci v oboch prípadoch dominovala angličtina (67 % v EÚ-27 a 63 % na Slovensku), až 44 % Slovákov považuje za veľmi užitočnú nemčinu. V EÚ-27 to bolo len 17 %. Naopak v porovnaní s priemerom EÚ románske jazyky (francúzštinu, španielčinu, taliančinu) nepovažujeme za tak dôležité.

V porovnaní s EÚ-27 tiež Slováci menej používajú cudzie jazyky počas dovolenky v zahraničí, priamej alebo telefonickej konverzácii a oveľa viac ich využívajú pri pasívnych činnostiach, ako je sledovanie filmov, televízie, počúvanie rádia a čítanie rôznych publikácií.

Ďalšie kroky

  • 26. september 2012: Európsky deň jazykov – medzinárodná konferencia v Limassole ( Cyprus )

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA