Koľko jazykov vieš…

Komisár Figeľ v roku 2007 predstaví nové komuniké o komplexnom prístupe EÚ k mnohojazyčnosti. Pripravuje sa aj ministerská konferencia na túto tému. Parlament zároveň schválil iniciatívnu správu, navrhujúcu podporu viacjazyčnosti a zavedenie systému porovnávania jazykových schopností Európanov.

 

Pozadie

Znalosť aspoň dvoch cudzích jazykov by mala byť základnou schopnosťou všetkých občanov EÚ, najmä vtedy, ak chcú študovať a pracovať v inej krajine EÚ. Uvádza sa to v iniciatívnej správe, ktorú plénum Európskeho parlamentu schválilo 27. apríla pomerom hlasov 435 za, 22 proti a 23 absencií.

Poslanci v nej navrhli podporu viacjazyčnosti a na meranie jazykovej úrovne podporili zavedenie spoločného “Európskeho ukazovateľa jazykových schopností”, ktorý by umožnil porovnávať jazykové schopnosti Európanov.

Otázky

Pre podporu mobility európskych občanov je potrebné, aby okrem svojej materinskej reči ovládali aj ďalšie jazyky. Schválená správa navrhuje, aby sa jazykové schopnosti Európanov merali a hodnotili a aby si na základe získaných údajov členské krajiny následne vymieňali pozitívne skúsenosti z oblasti výučby cudzích rečí.

S cieľom zaistiť objektivitu hodnotenia jazykových schopností správa navrhuje zaviesť používanie tzv. „Európskeho ukazovateľa jazykových schopností“, pozostávajúceho z hodnotenia jazyka na 6 úrovniach v 4 rôznych oblastiach:

  • čítanie
  • porozumenie
  • hovorenie
  • písanie (pri ovládaní minimálne dvoch cudzích jazykov popri materinskej reči).

Údaje by mali byť získavané v každej z členských krajín v pravidelných, napr. trojročných intervaloch. Tento ukazovateľ, ktorý vychádza z odporúčaní Rady Európy, už v skutočnosti získal podporu a využíva sa vo viacerých členských krajinách EÚ. Parlament chce schvaľovaním tejto iniciatívnej správy vyjadriť svoju podporu jeho zavedeniu na celoeurópskej úrovni.

Počas počiatočnej fázy má byť v EÚ testovaná úroveň piatich najviac vyučovaných jazykov – t.j. angličtiny, francúzštiny, nemčiny, španielčiny a taliančiny, v ďalších obdobiach by mali byť pridané aj ostatné jazyky. Centrálnu úlohu v celom procese má mať podľa návrhu Európska komisia, členské štáty a ich miestne samosprávy však majú byť do jeho implementácie plne zapojené.

Poslanci tiež vyzvali Komisiu, aby aktívne podporovala šírenie informácií o výhodách jazykového vzdelávania od raného veku.

Tabuľka 1: Pomer hlavných cudzích jazykov podľa správy Eurobarometra z februára 2006:

Hlavný cudzí jazyk

percento  Európanov

angličtina

38

nemčina

14

francúzština

14

španielčina

6

taliančina

3

Zdroj: Eurobarometer

Pozície

Eurokomisár pre vzdelávanie, kultúru a mnohojazyčnosť Ján Figeľ vo svojom prejave pred plénom Európskeho parlamentu 27. apríla 2006 uviedol, že na základe odporúčaní a reakcií na prvé komuniké Komisie o mnohojazyčnosti (november 2005) v roku 2007 predstaví ďalšie komuniké, v ktorom navrhne komplexný prístup k multiligvistike v EÚ. „Na budúci rok plánujeme aj uskutočnenie ministerskej konferencie o mnohojazyčnosti s cieľom porovnať pokrok, dosiahnutý v tejto oblasti v jednotlivých členských krajinách, a naplánovať ďalší postup,“ vyhlásil.

Autor správy, grécky europoslanec Manolis Mavrommatis (EĽS-ED) súhlasí s názorom Komisie na túto otázku a zdôraznil, že „v rozšírenej EÚ je mimoriadne dôležité, aby jej občania mali potrebné jazykové znalosti a mohli efektívne komunikovať“.

V rozprave k tejto správe vystúpil aj slovenský europoslanec, člen Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Milan Gaľa (EĽS-ED). Jazykové znalosti označil za integrálnu časť celoživotného vzdelávania občanov EÚ a konštatoval, že predložená správa správne zapadá do už existujúcich schém a programov v tejto oblasti. Téma jazykového vzdelávania je podľa neho dôležitá tak z hľadiska uľahčenia komunikácie a mobility študentov a zamestnancov v Európskej únii, ako aj z hľadiska hodnotenia zručností získaných počas celoživotného vzdelávania občanov.

„Ako spravodajca vo Výbore pre kultúru a vzdelávanie k téme vytvorenia Európskeho kvalifikačného rámca, kde hlavným cieľom je vytvorenie referenčnej štruktúry na prenos a uznávanie kvalifikácií, pokladám za dôležité stanoviť spoľahlivé systémy merania pokroku a overovania jazykových znalostí“, uviedol. Ako dodal, vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti neexistuje dostatok informácií na správne hodnotenie jazykových zručností občanov EÚ, je presvedčený, že navrhovaný Európsky indikátor jazykových schopností by mal byť jedným z kľúčových kritérií využívaných jednotlivými členskými krajinami EÚ.

Nasledujúce kroky

  • Cieľom konferencie Komisie o regionálnych a menšinových jazykoch v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, ktorá sa koná 27.-28. apríla 2006, je podporiť európsku spoluprácu a budovanie sietí v otázkach výmeny overených praktík, pretože členské štáty majú povinnosť implementovať výučbu jazykov na všetkých úrovniach. Konferencia sa bude zaoberať aj regionálnymi a menšinovými jazykmi z pohľadu súčasnej politiky Komisie pre mnohojazyčnosť, zameranej na podporu výučby jazykov a mnohojazyčnej ekonomiky. 

REKLAMA

REKLAMA