Košické fórum: Študenti Erasmu uvažujú o EÚ inak

Europoslanci Monika Smolková a György Schöpflin debatovali so študentmi o budúcnosti EÚ a prečo sa týka aj mladých ľudí.

Program Erasmus zásadne mení študentom život, myslí si slovenská europoslankyňa Monika Smolková (Smer-SD, S&D). Ich spoločným znakom je, že zväčša nemávajú protieurópske postoje.

So študentami slovenských a maďarských stredných a vysokých škôl debatovala s poslaneckým kolegom z Maďarska na Cezhraničnom diskusnom fóre v Košiciach.

Podujatie organizovali Informačné kancelárie Európskeho parlamentu zo Slovenska a z Maďarska.

IMG_5360_previewV knižnici Technickej univerzity v Košiciach predstavila Monika Smolková návrhy pre vzdelávaciu politiku EÚ do roku 2025. Mrzí ju, že východné Slovensko „trochu zaostáva v počtoch študentov“ vo vzdelávacích programoch EÚ.

Európsky parlament sa podľa nej zasadil o zvýšenie rozpočtu na program Erasmus v tomto rozpočtovom období o 40 %. Študentom odporúča zapojiť sa do nových iniciatívy ako je napríklad Európsky zbor solidarity, ktorý sa podľa nej stáva „fenoménom“. „Ešte len schvaľujeme rozpočet a už je prihlásených viac ako 40 tisíc mladých ľudí, ktorí chcú pomáhať,“ hovorí europoslankyňa.

Takisto odporúča všímať si výzvy pre rok 2018, ktorý bude v EÚ Európskym rokom kultúrneho dedičstva. Zdôrazňuje odkaz tolerancie a porozumenia, ktorý podľa jej slov tento rok v EÚ bude niesť.

Maďarský europoslanec, člen výboru EP pre ústavné veci, výboru pre kultúru a vzdelávanie a takisto bývalý univerzitný profesor György Schöpflin (Fidesz, EPP) súhlasí, že aj jeho študentov pobyt v zahraničí ovplyvnil, hoci by nepovedal, že zásadne zmenil.

K budúcnosti Európy hovorí, že únia dnes podľa neho trpí mnohovrstevnou krízou, ktorú ak budeme analyzovať zlým spôsobom nenájdeme riešenia.

V európskom spoločenstve sa podľa neho posilňuje sa polarizácia a je problém ak sa EÚ snaží používať jednotný prístup pre všetkých, ktorý často funguje zle.

„Potrebujeme dať viac moci štátom a regiónom,“ myslí si Schöpflin. Všade, kde je rôznorodosť, ktorá je typická aj pre EÚ, bude dochádzať ku konfliktom. Tie však samé osebe nie sú problém. „Problém ale niekedy môže byť ich riešenie,“ dodáva.

Poukazuje na rozdiely medzi pôvodnou európskou pätnástkou a postkomunistickými členskými štátmi EÚ. „V EÚ15 vznikla globálna elita so svojím názorom na svet, ktorý sa snaží presadzovať. U nás ale prevažujú národne elity, globálne sú tu tiež, ale sú slabšie.“

IMG_5348_previewKristína Tobiašová z podpornej siete pre mobilných študentov Erasmus Student Network z Košíc hovorí, že v komunite absolventov Erasmu je už známy termín „post-erasmus depresia“. Zážitky a skúsenosti študentov, ktorí sa zúčastnili mobility ich podľa nej „diametrálne odlišujú od rovesníkov, ktorí takúto možnosť nemali.“

Vníma však pokles záujmu o vycestovanie medzi mladými ľuďmi, za ktorým vidí strach z teroristických útokov v niektorých krajinách. Aj preto podľa nej treba posilniť propagáciu týchto programov.

Jozef Benka z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika predstavil rozbiehajúci sa medzinárodný výskumný projekt realizovaný na Katedre pedagogickej psychológie a psychológie zdravia, ktorý skúma faktory motivácie vysokoškolských študentov odísť zo svojej krajiny. Na základe doterajších zistení a výskumu na slovenských univerzitách hovorí, že „samotné rozhodnutie odísť súviselo skôr s negatívnymi faktormi, s nespokojnosťou vo vlastnej krajine. Na druhej strane, tento odchod môže prispieť u študentov k seba-rozvoju a súvisí s otázkou možností.“

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA