Liek na Alzheimerovu chorobu je stále v nedohľadne

Účinnosť dlho očakávaného lieku na Alzheimerovu chorobu sa v záverečných fázach výskumu nepotvrdila. Šanca na návratnosť investície je vzdialená.

Začiatkom augusta oznámili farmaceutické firmy Pfizer a Johnson & Johnson (J&J), že zastavili testovanie svojho nového lieku pod názvom „bapineuzumab“.

Spoločnosti testovali nový experimentálny liek určený na liečbu Alzheimerovej choroby v jej počiatočných štádiách. Globálna štúdia sa nachádzali v tretej fáze (posledná pred žiadosťou o registráciu lieku), ktorá bežala od roku 2007. Kým sa liek vôbec dostane do tretej fázy trvá to priemerne asi 8 rokov.

Najviac zlyhaní sa ukáže ešte v základnom výskume alebo v predklinickej fáze, teda vo fáze objavovania. Bapineuzumab však mal za sebou povzbudivé výsledky klinickej aktivity v druhej fáze klinického skúšania.

V tretej sa však účinnosť lieku ukázala ako nedostatočná, pacienti nevykazovali dostatočné zlepšenie kognitívnych alebo fyzických funkcií v porovnaní s placebom.

Spoločnosti informovali, že v štúdiách podávania lieku intravenóznou formou pokračovať nebudú.

„Sme samozrejme veľmi sklamaní výsledkami tejto štúdie. Mrzí nás strata príležitosti poskytnúť zmysluplnú pomoc pacientom postihnutých miernou a strednou formou Alzheimerovej choroby a tým, čo sa o takýchto pacientov starajú“, uviedol Steven Romano šéf skupiny pre vývoj liekov vo firme Pfizer.

Možnosti využitia ešte nie sú vyčerpané

Po sklamaní z výsledkov štúdie prišli niektorí odborníci zaoberajúci sa neurodegeneratívnymi ochoreniami s teóriou, že by liek mohol byť efektívny v skoršom štádiu ochorenia než na aké bol testovaný-  v čase kedy nie sú príznaky Alzheimerovej choroby ešte zreteľné.

Vedci sú presvedčení o tom, že rozvinutie Alzheimerovej choroby trvá aj desaťročia, počas ktorých sa v mozgu hromadí jedovatá bielkovina beta amyloid a až neskôr sa v určitom momente začnú objavovať príznaky demencie.

Podľa vedcov, ktorých cituje agentúra Reuters, by bapineuzumab ako injekčne aplikovateľná monoklonálna protilátka mohol mať stále potenciál práve vo fáze, kedy sa v mozgu hromadí tento jedovatý proteín, ale ešte sa neprejavili známky demencie.

Mnohí sa však obávajú o finančnú stránku celého projektu. Pfizer a J&J investovali do celého výskumu stovky miliónov dolárov, a je preto otázne, či budú mať chuť pustiť sa po prvotnom neúspechu do ďalšieho otázneho pokusu.

„Aj keď vedecké zdôvodnenie môže byť stále aktuálne a podložené … pre investorov to už môže byť stratená vec,“ povedal riaditeľ Centra pre výskum Alzheimerovej choroby na klinike Mayo v Rochesteri v americkom štáte Minnesota, doktor Ronald Petersen. „Dúfam však, že tomu tak nie je.“

Obe farmaceutické firmy chcú najprv v plnej miere vyhodnotiť účinok lieku a analyzovať aj jeho vplyv na množstvo beta amyloidu v mozgu spolu s ďalšími biomarkermi, ktoré sa používajú na vývoj diagnostických testov.

Až na základe týchto údajov bude možné určiť, či je hypoteticky možné použiť liek aj v prvotných fázach ochorenia. Výsledky by mali byť zverejnené 11. septembra v Štokholme.

„Ak sa budú biomarkery pohybovať správnym smerom, bude to povzbudzujúce vzhľadom na predošlé pohyby,“ povedal Peterson. „Následne by sa prešlo na asymptomatických pacientov.“

Nákladný výskum

Napriek tomu, že potenciálne zisky z objavu účinného lieku sú vysoké, samotný výskum je finančne veľmi náročný. Firma J&J v pondelok uviedla, že celý výskum ich stál približne 400 miliónov dolárov.

Bapineuzumab vyvinuli v spolupráci vedci zo spoločností Élan a Wyeth. V roku 2008 sa akvizíciou dostala k  programu Élanu firma Johnson & Jonhnosn. V roku 2009 zase firma Pfizer sfúzovala s Wyeth.

Bapineuzumabu predpovedali úspech na úrovni iba pár percent. V najbližšej dobe predstaví spoločnosť Eli Lilly and Co výsledky konkurenta s názvom solanezumab, ktorému predpovedajú úspech na úrovni iba 11 %.

Nová vlna

V nasledujúcej fáze výskumu bude americká organizácia Dominantly Inherited Alzheimer’s Network (DIAN) testovať viacero liekov na pacientoch, ktorí majú genetické predpoklady na to, aby sa u nich vyvinula Alzheimerova choroba predčasne.

Organizácia robí svoju štúdiu na osobách, ktoré majú 50 % šancu, že zdedia jeden z troch génov, ktoré spôsobujú predčasné ochorenie. U väčšiny z nich sa prvé symptómy objavia už vo veku 45 rokov.

Doktor Randall Bateman z Washingtonskej lekárskej univerzity v St. Louis, ktorá sa na testovaní týchto liekov podieľa, vyhlásil, že výber jednotlivých liekov určených na testovanie sa začne po oficiálnom vyhlásení výsledkov bapineuzumabu a solanezumabu.

Neúspech tretej fázy testovania bapineuzumabu nevylučuje podľa doktora Johna Morrisona z Washingtonskej univerzity tento liek z testovania DIANu.

„Najdôležitejším zistením z neúspešného testovania bapiho [bapineuzumab] bude pre DIAN to, či sa neobjavia neočakávané bezpečnostné problémy,“ povedal Morris.

Vedci testujú aj liek crenezumab, ktorý vyvinul Genentech (Roche Holding AG). Liek sa skúša na pacientoch v Kolumbii, u ktorých sa objavili prvé štádiá Alzheimerovej choroby.

„Z každej štúdie, ktorú urobíte, sa niečo naučíte. To vás pravdepodobne dostane do cieľa,“ povedal hlavný lekár a vedecký pracovník americkej Asociácie pre Alzheimerovu chorobu William Thies. Podľa Thiesa je možné na Alzheimerovu chorobu  nazerať ako na ochorenie, ktorú bude možné v budúcnosti vyliečiť a má veľký trh a aj preto jej výskum bude naďalej priťahovať dostatok kapitálu.

Pre EÚ je ochorenie prioritou

Výskum neurodegeneratívnych ochorení (vrátane Alzheimerovej choroby) na základnej úrovni je prioritou aj dobiehajúceho 7.  Rámcového programu (FP7) financovaného zo súčasného sedemročného rozpočtového rámca EÚ (2007-2013). Od roku 2007 sa na tento výsek výskumu neho alokovalo 115 miliónov eur, do konca programu by to malo byť približne 150 miliónov.

V novom rozpočtovom rámci bude hlavným zdrojom financovania integrovaný program Horizont 2020 s predbežným rozpočtom asi 80 miliárd, v ktorom však na rozdiel od FP7 nemá Alzheimerova choroba špeciálnu prioritu. Prierezovo sa ale nachádza vo všetkých troch pilieroch (iniciatíva primysli, excelentný výskum a spoločenské výzvy).

V členských štátoch sa neurodegeneratívnym ochoreniam venuje čoraz viac pozornosti a to najmä v kontexte starnutia populácie.

Na Slovensku sa tiež objavuje v prioritách medicínskeho výskumu do roku 2015. Neuroimunologickéhý ústav Slovenská akadémia vied sa zúčastňuje európskej iniciatívy „Spoločný program vo výskume neurodegeneračných ochorení“ (JPND). Zástupcom za Slovenskú republiku v riadiacej rade JPND je profesor Michal Novák.

Projekt JUMPAHEAD, ktorý podporuje implementáciu JPND, je financovaný  zo 7. Rámcového programu.  Alokované sú 2 milióny eur pre 13 riešiteľských organizácii, vrátane  Neuroimunologického ústavu SAV.

Pre slovenskú vedu to znamená možnosť zapojiť sa do riešenia komplexných a náročných projektov, ktoré nie sú realizovateľné na národnej úrovni. Projekt má vytvoriť predpoklady na aktívne zapojenie slovenských vedcov a lekárov do populačných štúdií genetickej podmienenosti vzniku Alzheimerovej choroby.

EurActiv/Reuters

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA