Lisabon: Stanovisko SR k správe Európskej komisie

Kabinet sa na dnešnom rokovaní zaoberal aj postojom k priebežnému hodnoteniu plnenia Lisabonskej stratégie zo strany EK.

Krátka správa

Vláda dnes krátko predpoludním schválila návrh stanoviska k ročnej hodnotiacej správe Európskej komisie (EK) k revidovanej Lisabonskej stratégii. Správa EK o pokroku v Lisabonskej stratégii bola zverejnená 12. decembra minulého roka a bude kľúčovou súčasťou programu pripravovaného summitu Európskej únie (EÚ) 8. a 9. marca (budúci týždeň).

EK hodnotí Slovensko ako krajinu, ktorá dosahuje pokrok v implementácii Národného programu reforiem. Za silné stránky plnenia tohto programu považuje Európska komisia opatrenia na zlepšovanie podnikateľského prostredia a vytváranie informačnej spoločnosti. Pozitívne hodnotí rast zamestnanosti posilnený daňovými stimulmi, opatrenia pre mobilitu pracovných síl, isté zlepšenie v službách pre znevýhodnené skupiny, pokrok v reforme vysokoškolského vzdelávania súbežne s novými opatreniami na podporu využívania informačných a komunikačných technológií a integráciu znevýhodnených detí do vzdelávacieho systému.

Za najslabšie oblasti implementácie opatrení – a teda za najvyššie priority, ktorými Slovensku EK odporúča sa zaoberať – označila Komisia oblasť výskumu, vývoja, inovácií a vzdelávania, v ktorých absentuje jasná stratégia a priority. Zvýšené aktivity si vyžaduje proces zlepšovania zručností uchádzačov o prácu a presadzovanie celoživotného vzdelávania. Ďalšie úsilie bude potrebné venovať redukcii dlhodobej nezamestnanosti, zvlášť medzi marginalizovanými skupinami vrátane rómskej menšiny.

Podľa vicepremiéra pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušana Čaploviča, ktorý spoločne s ministrom financií Jánom Počiatkom návrh vládneho stanoviska predložil, slovenský kabinet „rešpektuje hodnotiacu správu EK a zároveň sa stotožňuje s jej odporúčaniami“. V schválenom dokumente ďalej uvádza, že „slabé stránky v implementácii lisabonských cieľov vníma tiež ako svoje hlavné priority, a preto bude svoje úsilie smerovať do efektívnejšej implementácie opatrení v rámci národných lisabonských priorít v súlade s vyššie definovanými odporúčaniami i závermi, ktoré vzídu z jarného zasadania Európskej rady,“ konštatuje sa v dokumente, ktorým sa po schválení vládou bude zaoberať aj parlament. Podľa dnešného uznesenia vlády bude jej stanovisko poslancom v Národnej rade vysvetľovať práve vicepremiér D. Čaplovič.

Europoslankyňa Zita Pleštinská (EPP-ED) pri hlasovaní o príspevku Európskeho parlamentu na Jarný summit podčiarkla dôležitosť členských krajín v implementácii Lisabonskej stratégie: “Dôležitým bodom uznesenia je výzva pre národné parlamenty, aby sa zapojili do národných reformných programov, pretože úspešnosť plnenia ambicióznych cieľov lisabonskej stratégie závisí hlavne od iniciatívy jednotlivých členských krajín.” Poukázala na slovenský príklad: “Stratégia Minerva, teda mobilizácia inovácií v národnej ekonomike a rozvoj vedecko-vzdelávacích aktivít, je konkretizáciou lisabonskej stratégie s cieľom urobiť zo Slovenska jednu z najvyspelejších, najmodernejších a najprosperujúcejších spoločností na svete, ktorá môže byť zdrojom nápadov a inšpirácií aj pre iné členské štáty Európskej únie.”

Europoslanec Vladimír Maňka (SES) vo februári v časopise Profit podčiarkol, že investície do ľudského kapitálu vedú k vytváraniu konkurencieschopnej ekonomiky: “Index globálnej konkurencieschopnosti radí Fínsko, Švédsko, Dánsko na druhé, tretie a štvrté miesto na svete (za Švajčiarskom). Škandinávsky model dokazuje, že relatívne vysoké dane, silný verejný sektor, vysoké mzdy, dobrá sociálna starostlivosť a vysoká sociálna ochrana nie sú prekážkou rastu a prosperity.”

REKLAMA

REKLAMA