Menej špecialistov a viac cielenej medicíny

Európa nepotrebuje toľko lekárov-špecialistov, no potrebuje viac cielených liečiv a terapií, zaznelo včera na prestížnom Gasteinskom zdravotnom fóre.

Pre pokrok v personalizovanej medicíne budú nevyhnutné informačné technológie, vypočuli si včera delegáti výročného European Health Forum Gastein. Ide o prestížne stretnutie popredných expertov na verejné zdravotníctvo z Európskej únie.

Profesor verejného zdravotníctva z Univerzity v Amsterdame Thomas Plochg si myslí, že v Európe sú dnes zdravotné služby príliš komplikovane štruktúrované, čo má za následok príliš veľa špecialistov.

Demografická zmena si však bude podľa neho vyžadovať skôr riešenie prekrývajúcich sa chronických chorôb, než jednotlivé stavy, ktoré je možné liečiť izolovane.

„Prístup od choroby k chorobe, ktorý sme doteraz mali voči liečiteľným ochoreniam už nie je efektívny. Nemôžeme zotrvávať pri starom prístupe, multimorbidita je na to príliš komplexný spojený s genetikou, životným štýlom, socioekonomickou situáciou aj životným prostredím, aby sme mohli pri starom prístupe zotrvávať“, hovorí Ploch.

„Komplexné zdravotné problémy sa dajú riešiť tak, že nepristupujeme k telesným orgánom jednotlivo, ale sledujeme celý systém a jeho interakcie“, tvrdí. Zmena prístupu by mohla byť podľa neho formovaná na úrovni EÚ.

„Výskumná agenda v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti je dobrým nástrojom na to, aby sa vytvoril systém založený na vedomostiach a technológiách, ktorý legitimizuje a podporí rozvoj profesií, ktoré sa budú venovať multimorbidite.“

V budúcnosti by sa mal teda podľa akademika záber lekárov zovšeobecniť, no opak je pravdou pri liekoch a liečbach, ktoré budú v budúcnosti skôr riešiť cielene problémy individuálnych pacientov.

Investície do výskumu personalizovanej medicíny priniesli zatiaľ skôr skromné výsledky, hovorí Angela Brandt riaditeľka European Centre for Public Health Genomics.

„Jedným z dôvodov je, že sme ešte neboli celkom schopní prepojiť bukovú, molekulárnu a genetickú jedinečnosť individuálnych pacientov so životným prosterdím. Dramatický pokrok v tejto oblasti je však podľa nej na spadnutie.

Niektoré postupy sa požívajú už dnes. „Napríklad, na základe určitých genetických stôp tumoru, môžeme pri mnohých typoch rakoviny veľmi presne predpovedať či pacientovi zaberie chemoterapia“, vysvetľuje Brandt.

V personalizovanej liečbe sa v budúcnosti budú napríklad odoberať z tumoru kmeňové bunky, ktoré sa využijú na aktivovanie imunitného systému individuálneho pacienta proti tumorovým bunkám za použitia vakcinácie.

Toto je stále v experimentálnej fáze. „Tieto postupy používa Inštitút Maxa Plancka pre molekulárnu genetiku v Berlíne“. Ich zahrnutie do skutočnej praxe ale podľa nej nie je ďaleko.

Trend personalizovanej liečby posilňujú aj niektoré iniciatívy Európskej komisie. Problémom je ale ochrana údajov. Kritické pre tento výskum sú biobanky určené na zhromažďovanie vzoriek ľudskej krvi a tkanív, ktoré je možné spojiť s čo najväčším množstvom údajov o životnom štýle a anamnéze chorôb ľudí, od ktorých vzorky pochádzajú.

Pilotný európsky projekt IT Future of Medicines pracuje na vývoji efektívneho manažmentu takéhoto enormného objemu citlivých dát.

Profesor Kurt Zatloukal z Univerzity v Grazi hovorí: „Cieľom je vytvoriť počítačový model, ktorý umožní lekárom simulovať a pochopiť ochorenie u daného človeka a potom lepšie plánovať odporúčania pre liečbu.“

S príspevkom vystúpil aj estónsky prezident Toomas Hedrik IIlves, ktorý kritizoval neistotu  a neefektívnosť vyplývajúcu z nedokonalej regulácie ochrany údajov. Estónsko je známe vysokej mierou elektronizácie štátnej správy a verejných služieb.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA