Menej zvierat na výskum v EÚ

Pri hľadaní nových liekov by sa podľa nových pravidiel, ktoré včera schválil Európsky parlament malo využívať menej zvierat. Slovenská europoslankyňa Anna Záborská sa obáva, že to bude znamanať viac výskumu s využitím kmeňových buniek.

Smernica o ochrane laboratórnych zvierat by mala zlepšiť ich podmienky  pri všetkých vedeckých experimentoch, v ktorých zvieratá figurujú. Cieľom je podporiť alternatívne testovacie metódy tam kde je to možné.

EÚ sa tiež dohodla na používaní postupov, ktoré minimalizujú bolesť spôsobovanú zvieratám a obmedzila využívanie primátov na pokusy.

Výsledná podoba textu je produktom dlhotrvajúcich rokovaní medzi europoslancami a členskými štátmi (Radou). Znamená, že vedci budú môcť pokračovať vo využívaní zvierat na vedecké účely a na štúdium ľudských, zvieracích alebo rastlinných chorôb, prípadne na testovanie liekov či udržiavanie živočíšneho druhu.

Zvieratá sa môžu za prísnych podmienok využívať pri vyššom vzdelávaní a forénznom vyšetrovaní.  

Primáti kľúčom pri výskume mozgu

Legislatíva vo všeobecnosti zakazuje vyžívanie veľkých primátov ako sú šimpanzy, šimpanzy bonobo, gorily či orangutany na klasický vedecký výskum.

Návrh Komisie predpokladal aj zákaz menších  primátov ako sú napríklad makaky. Europoslanci sú ale toho názoru, že by to mohlo zabrzdiť výskum neurodegeneratívnych chorôb akou je napríklad Alzheimerova choroba.

Parlament a Rada sa dohodli, že využitie primátov bude možné, ak existuje dôkaz, že cieľ výskumu nemôže byť dosiahnutý bez využitia takýchto živočíšnych druhov.

Pôvodný návrh Komisie sa tiež snažil obmedziť opakované utrpenie zvierat a povoľoval opakovanie testov na zvieratách len vtedy ak je test bezbolestný alebo spôsobuje len „slabú“ bolesť.

Poslanci si ale myslia, že takéto obmedzenie je príliš prísne a mohlo by vlastne viesť k zvýšenému počtu zvierat potrebných na pokusy, čo by vlastne išlo proti duchu smernice. Opätovné použitie zvierat na test, v ktorom je mu spôsobovaná „mierna“ bolesť bude možné za predpokladu, že je najprv konzultovaný veterinárny lekár. Inšpekcie budú maž na starosti národné orgány, ktoré budú dohliadať na dodržiavanie nových pravidiel výskumnými inštitúciami.

Medzi-inštitucionálnu dohodu v rámci EÚ ocenil najmä farmaceutický priemysel orientovaný na výskum a vývoj a väčšina politických skupín. Zelení a skupiny na ochranu práv zvierat tvrdia, že smernica nie je dostatočne prísna.

Pozície

Komisár pre životné prostredie Janez Potočnik: „Bol to dlhý negociačný proces, ktorý ukázal, že ide o veľmi závažné veci. Každý súhlasil, že je veľmi dôležité, aby sa zlepšila situácia zvierat, ktoré sú stále potrebné pre vedecký výskum a bezpečné testovanie“(…) Európska únia bude čoskoro môcť povedať, že má najvyššie štandardy pre blaho zvierat používaných vo výskume.“

Europoslankyňa za skupinu Zelených Jill Evansová uviedla, že nové pravidlá nezaručia, že sa budú používať alternatíve metódy k testovaniu na zvieratách všade tam, kde je to možné. To znamená, že zvieratá budú trpieť bezdôvodne v laboratóriách hoci existujú alternatívy. Nové pravidlá podľa nej zároveň znemožnia členským štátom prijať ambicióznejšiu úpravu na národnej úrovni.

Podľa najpočetnejšej stredo-pravej skupiny EĽS je dohoda v tejto téme prelomová a dosiahla sa citlivá rovnováha medzi ochranou zvierat a udržaním medicínskeho výskumu v Európe. Inak by sa podľa nich totiž mohlo stať, že sa výskumné projekty presunú do krajín mimo EÚ kde platia nižšie  štandardy na ochranu zvierat.

Slovenská poslankyňa Európskeho parlamentu Anna Záborská (KDH, EĽS) vo svojom vystúpení požiadala prítomného komisára pre zdravie a spotrebiteľskú politiku Johna Dalliho o garancie, že v dôsledku prijatia novej smernice sa ako alternatíva k výskumu na zvieratách nezačnú využívať ľudské kmeňové bunky, a to v omnoho väčšej miere, než doteraz.

„Nahrádzať výskum na zvieratách experimentmi s kmeňovými bunkami, ktoré boli získané z ľudských embryí, to považujem za nesprávne a neetické. Bez presvedčivých garancií preto nemôžem podporiť prijatie tejto správy,“ uviedla vo svojom vystúpení europoslankyňa Anna Záborská.

Podľa Záborskej by to znamenalo, že tzv. pokusného králika nahradí v laboratóriách človek: „Je správne, že ako ľudia cítime zodpovednosť za ostatné živé tvory na Zemi. Ale zároveň je smutné, ako málo si vážime ľudský život. Sme pripravení využiť pri vedeckom výskume radšej bunky ľudského embrya, než opice. Takáto morálka patrí na Planétu opíc, nie na planétu ľudí.“

Podľa slovenského europoslanca Miroslava Mikolášika (EĽS, KDH) musíme mať na pamäti, že ľudské bytosti a ich prosperita znamenajú viac ako dobré podmienky zvierat a že je veľký rozdiel medzi dôstojnosťou ľudí a zvierat.

Podporuje ale rovnováhu medzi minimalizovaním utrpenia zvierat vo vede a zachovaním možnosti robiť vedecký výskum. Postavil sa ale proti využívaniu kmeňových buniek ako náhradného riešenia k testom na zvieratách. Keďže má obavu, že k tomu bude dochádzať v krajinách, kde použitie alternatívnych metód nevylučuje práve využitie kmeňových buniek z ľudských embryí, hlasovania o smernici sa zdržal. 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA