Ministri krajín OECD o problémoch vysokoškolského štúdia

V Grécku sa uskutočnilo stretnutie ministrov školstva členských krajín OECD o zabezpečovaní kvality a financovaní vysokoškolského štúdia.

mládež, vzdelávanie
mládež, vzdelávanie

Krátka správa

Na pozvanie gréckej ministerky pre národné vzdelávanie a problematiku náboženstva Marietty Giannakou a generálneho tajomníka Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) Angela Gurría sa v Aténach uskutočnilo pracovné stretnutie ministrov školstva členských krajín OECD. Na uzatvorenej schôdzi diskutovali ministri o troch témach: kto má platiť za vysokoškolské vzdelávanie, zabezpečenie kvality vysokoškolského vzdelania a prínos univerzitného vzdelávania pre výskum a inovácie v globálnej znalostnej ekonomike. Ich dôležitosť sa zvyšuje v súvislosti s rastúcim záujmom o vysokoškolské vzdelanie, o čom svedčí existencia vyše 17 tisíc vysokých škôl vo svete.

Preto je dôležité, aby dosiahnuté vzdelanie zodpovedalo požiadavkám študentov a potrebám spoločnosti. V oblasti financovania účastníci stretnutia skonštatovali, že špeciálne niektoré európske krajiny musia investovať do vysokoškolského vzdelania svojich obyvateľov viac než doteraz. Niektoré krajiny zotrvávajú na bezplatnom štúdiu, iné zavádzajú poplatky zo strany študentov, zároveň s opatreniami v prospech chudobných. Ministri sa však zhodli, že univerzity musia byť prístupné pre všetky sociálne skupiny.

Vlády sa musia zamerať najmä na reformy obsahu a foriem vysokoškolského vzdelávania. „Potrebujeme jasnejšie dôkazy o výsledkoch štúdia,“ zdôraznila na záver schôdze M. Giannakou. Treba implementovať také pravidlá, ktoré donútia k zodpovednosti samotné vzdelávacie inštitúcie. Účastníci súhlasili, že iba zvyšovanie kapacít na výskum a inovácie môže prispieť k rýchlejšiemu rastu znalostnej ekonomiky. Kapacity treba prepájať celosvetovo, ale z výsledkov musia profitovať aj jednotlivé krajiny a regióny.

„Nemohli sme sa vyhnúť faktu, že čoraz viac študentov, učiteľov a vedcov sa učí alebo pracuje v zahraničí,“ pripomenula grécka hostiteľka a podčiarkla, že „niektoré krajiny sú tým dotknuté viac, iné menej“. Odpoveďou je napr. tzv. Bolonský proces v Európe. Zmeny, ktoré sú v tejto oblasti nevyhnutné treba robiť citlivo, ale štáty (vlády) by mali iniciovať a riadiť proces zmien vo vysokom školstve, nie byť v ich vleku.

REKLAMA

REKLAMA