Najvyššie školné v Európe je v Anglicku

Nová správa Európskej komisie potvrdzuje veľké rozdiely v nákladoch na vysokoškolské vzdelávanie a v poskytovaní podpory pre študentov v jednotlivých krajinách. Študenti si môžu porovnať výdavky na vzdelávanie v rôznych európskych štátoch.

Podľa novej správy, ktorú v pondelok (10.9.) vydala Európska komisia, sa náklady na vysokoškolské vzdelávanie pre študentov v Európe výrazne odlišujú. Školné je najvyššie v Anglicku, kde študenti platia za akademický rok školné až do výšky 9000 libier (približne 11 500 eur).

Naopak v deviatich krajinách (Cyprus, Dánsko, Fínsko, Grécko, Malta, Nórsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo (Škótsko) a Švédsko) sa vo väčšine prípadov poplatky neúčtujú. Severské krajiny bývajú najštedrejšie, hoci Fínsko a Švédsko sa nedávno pripojili k Dánsku, pokiaľ ide o zavedenie poplatkov pre medzinárodných študentov.

Všetky krajiny s výnimkou Islandu a Nórska teraz účtujú poplatky mimoeurópskym študentom.

Mnohé z krajín, ktoré neúčtujú poplatky, ako je Rakúsko alebo Škótsko a severské krajiny, tiež poskytujú štedrú študentskú podporu ako štipendiá a pôžičky.

„Dúfam, že skutočnosť, že pre študentov je teraz ľahšie porovnať si náklady na vzdelávanie v rôznych krajinách, bude viesť k nárastu mobility študentov a umožní študentom vybrať si študijný odbor, ktorý je pre nich najlepší“, uviedla európska komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež Androulla Vassiliou. Správa podľa nej pripomína, „že zmodernizované vzdelávanie a odborná príprava tvorí pevný základ dlhodobej prosperity v Európe a je kľúčom k prekonaniu hospodárskych ťažkostí“.

V správe, ktorá sa týka akademického roku 2011/12, sa zdôrazňuje, že veľké rozdiely sa týkajú aj podpory určenej pre študentov, ktorá je štedrá v Nemecku, severských krajinách a Spojenom kráľovstve. Na druhej strane študenti v Českej republike, Estónsku, Litve, Lotyšsku a Maďarsku dostávajú iba obmedzenú finančnú podporu.

Značné rozdiely sú aj v tom, kto má nárok na podporu: dotácie sa môžu rozdeľovať len na základe potrieb alebo môžu byť ľahko k dispozícii pre všetkých študentov. Rodinné prídavky a daňové úľavy pre študentov a rodičov sú dôležitým prvkom celkového balíka podpory pre študentov približne v polovici krajín.

Poplatky

Najvyššie poplatky sa účtujú v troch častiach Spojeného kráľovstva – Anglicko, Wales a Severné Írsko. Do roku 2012 boli stanovené na 3 375 libier ročne za bakalárske štúdium. V Anglicku došlo od septembra 2012 k ich zvýšeniu, a to od 6 000 libier maximálne do 9 000 libier. Na úhradu poplatkov študenti v Anglicku dostávajú pôžičku, ktorú nemusia splatiť, až kým nedostanú relatívne dobre platené pracovné miesto.

Vo Walese však pre študentov, ktorí tam majú bydlisko, uhrádza dodatočné náklady na školné waleská vláda, a to aj v prípade ich štúdia mimo Walesu.

V Severnom Írsku sa poplatky v akademickom roku 2012/13 zvýšia iba o mieru inflácie, a to na 3 465 libier.

V 9 krajinách naopak študenti (okrem tých z krajín nepatriacich do EÚ/EHP) neplatia žiadne poplatky. Sem patrí Rakúsko, Cyprus (bakalárske štúdium), Dánsko (s výnimkou externého štúdia), Fínsko, Grécko, Malta (bakalárske štúdium), Nórsko, Spojené kráľovstvo (Škótsko) (bakalárske štúdium) a Švédsko.

V Nemecku sa v akademickom roku 2012/13 poplatky platia v dvoch spolkových krajinách (Bavorsko a Dolné Sasko), zatiaľ čo v ďalších štrnástich krajinách sa neplatia.

Podiel študentov platiacich poplatky sa v každom štáte značne líši. V niektorých štátoch ich platia všetci študenti, čo je prípad belgického Flámska, Bulharska, ČR, Anglicka, Islandu, Lichtenštajnska, Holandska, Poľska, Portugalska, Slovenska a Turecko.

V štyroch krajinách (Chorvátsko, Nemecko, Litva, Slovinsko) platí poplatky malý podiel študentov a v deviatich vyššie uvedených krajinách študenti až na spomenuté výnimky študujú bezplatne.

Rozdiely existujú aj v tom, či ide o prvý alebo druhý stupeň VŠ štúdia. Poplatky sú väčšinou vyššie za magisterské štúdium (druhý cyklus) ako za bakalárske štúdium (prvý cyklus), a v druhom cykle je tiež vyšší počet študentov, u ktorých sa poplatky vyžadujú. V Grécku, na Cypre, na Malte a v Spojenom kráľovstve (Škótsko) sa poplatky vyžadujú v druhom cykle, ale nie v prvom. Vyššie poplatky sa väčšinou vyžadujú na magisterskej úrovni v Írsku, vo Francúzsku, v Lotyšsku, Litve, Maďarsku, Slovinsku a Spojenom kráľovstve (Anglicku, Walese a Severnom Írsku).

Štipendiá, pôžičky

Podpora pre študentov má rôzne formy a je zameraná na plnenie rozličných potrieb. Najbežnejšími formami podpory sú štipendiá a pôžičky, ktoré sa niekedy môžu využívať spolu a niekedy osobitne.

Všetky krajiny s výnimkou Islandu a Turecka poskytujú určité typy štipendia aspoň niektorým študentom. V Turecku majú niektorí študenti nárok na znížené poplatky, ale nie na štipendiá.

V Dánsku, na Cypre a Malte dostávajú štipendiá všetci študenti. Vo Fínsku, v Holandsku, Nórsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve (Anglicku, Walese a Severnom Írsku) dostáva štipendiá väčšina študentov.

Vo veľkej väčšine štátov ale dostáva štipendiá iba malé množstvo študentov, pričom ich podiel sa pohybuje od 1 % študentskej populácie v Grécku po približne 40 % v Maďarsku.

Zatiaľ čo študenti si môžu teoreticky vybrať pôžičky vo všetkých krajinách, za hlavný prvok systémov podpory pre študentov sa považujú len vtedy, ak si ich vyberie viac ako 5 % študentskej populácie.

To platí v prípade týchto 16 krajín: Bulharsko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Poľsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo (všetky časti), Island, Nórsko a Turecko.

Prídavky a daňové úľavy

Systémy na podporu študentov môžu študenta zohľadňovať buď ako jednotlivca alebo ako člena rodiny, ktorá môže potrebovať podporu. Najmä v severských štátoch sa študent vníma ako jednotlivec, ktorý tiež podporu dostáva. V mnohých iných krajinách však podpora závisí od celkovej rodinnej situácie, a niektoré formy podpory sa môžu udeliť iným členom rodiny, nie študentovi.

Rodinné prídavky a daňové úľavy zohrávajú dôležitú úlohu v súvislosti s podporou pre študentov v mnohých krajinách: Belgicko, Česká republika, Nemecko, Estónsko (iba daňové úľavy), Grécko, Francúzsko, Írsko (iba daňové úľavy), Taliansko (iba daňové úľavy), Lotyšsko (iba daňové úľavy), Litva, Malta (iba daňové úľavy), Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko (iba daňové úľavy), Slovensko a Lichtenštajnsko (iba daňové úľavy).

Slovensko

V súvislosti so Slovenskom správa uvádza, že všetci študenti platia registračný poplatok, ktorý sa pohybuje od 10 do 100 eur za akademický rok. Študenti dennej formy vo verejných školách, ktorý neprekročia štandardnú dĺžku štúdia školné neplatia. Tí, ktorí ju prekročia alebo študujú súčasne na viacerých programoch, školné platia v oboch bakalárskom i magisterskom cykle. Externí študenti platia za program od 870 – 2110 eur ročne v prvom cykle a od 1300 – 3170 eur v druhom cykle. Školné a iné platné poplatky nesmú presiahnuť 50 % priemerných nákladov dennej formy vzdelávania.

Študenti z krajín mimo EÚ platia vyššie školné, a to od 2000 do 8000 eur ročne.

Takisto sa u nás poskytuje sociálne štipendium, po splnení špecifických podmienok, a motivačné štipendium pri excelentných výsledkoch, ktoré sa poskytuje 10 % najlepších.

V správe sa uvádza, že štipendium celkovo dostáva 13 % študujúcich.

Študenti môžu využiť Študentský pôžičkový fond, ktorý by sa mal podľa návrhu ministerstva školstva onedlho zmeniť na Fond na podporu vzdelávania. Rodičia študujúcich v štandardnej dĺžke a do 25 rokov majú tiež nárok na prídavky na dieťa a môžu si uplatniť daňový bonus. Aj v týchto oblastiach ale vláda plánuje zmeny a škrty.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA