Nanočastice: Čím menšie, tým menej bezpečné?

Vlastnosti a reaktívnosť nanočastíc sa odvíja nielen od látky, ktorá ich tvorí, ale väčší vplyv môže mať ich fyzická veľkosť. Najnebezpečnejšie by mohli byť nanočastice s priemerom menším než 30 nanometrov, konštatujú americkí vedci v článku v časopise Nature Nanotechnology.

Častica a nanočastica tej istej látky môžu mať úplne odlišný vplyv na ľudský organizmus. Naviac, i nanočastice rôznych veľkostí môžu byť charakteristické inými účinkami a inou mierou reaktívnosti, vyhlásili v nedeľu americkí vedci na stránkach časopisu Nature Nanotechnology.

Za nanočasticu sa považuje spravidla malý objekt, ktorého priemer je v rozsahu 1 – 100 nanometrov, teda približne 1/10.000 priemeru ľudského vlasu.

Vedecký tím z Duke University v Durhame (Severná Karolína, USA) vyhlásil tézu, že sústredenie sa na veľkosť priemeru nanočastíc môže byť efektívnejšie než zameriavanie sa na vlastnosti látok, z ktorých sa nanočastice vyrábajú.

Najšpecifickejšie vlastnosti a potenciálne najrizikovejšie môžu byť nanočastice, ktorých priemer je menší než 30 nanometrov, konštatuje vedecká hypotéza.

"Mnoho nanočastíc menších než 30 nanometrov je drasticky zmenených vo svojej kryštalickej štruktúre, čo vplýva na to, akým spôsobom atómy na povrchu reagujú s okolím," píše Mark Wiesner, vedúci vedeckého tímu.

Niektoré látky, ak sa nachádzajú v podobe tých najmenších nanočastíc, môžu byť vysoko reaktívne a môžu narúšať i isté procesy, ktoré sú charakteristické pre bunkový cyklus.

"Ako sa veľkosť nanočastíc zmenšuje, počet správ o toxickosti nanočastíc narastá, no zatiaľ nie je jasné, či je ich zvýšená reaktívnosť škodlivá pre životné prostredie alebo bezpečnosť človeka," konštatuje Wiesner.

"Existuje veľký počet potenciálne nových, človekom pripraviteľných nanočastíc, preto potrebujeme nájsť spôsob, ako zúžiť naše zameranie," píše Wiesner.

Jednotlivé krajiny sa k posudzovaniu bezpečnosti nanotechnológii stavajú rôzne. Napríklad krajiny EÚ sa vo všeobecnosti k téme veľmi nevyjadrujú a Európska komisia sa domnieva, že existujúca legislatíva je dostatočnou zárukou aj pred rizikami nanotechnologicky pripravených produktov (EurActiv 07/10/09). Na druhej strane, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín v marci 2009 vyhlásil, že posudzovanie vplyvu nanočastíc na ľudské zdravie môže byť komplikované a každý produkt treba preto skúmať osobitne (EurActiv 09/03/09).

Vláda vo Washingtone sa k téme "nanotechnológie ľudské zdravie" zatiaľ definitívne nevyjadrila. Na konci minulého roka však predstavila zámer zaoberať sa témou do hĺbky. Americká Národná rada pre výskum v decembri 2008 upozornila, že prístup vlády nie je dostatočný a je potrebné prijať efektívny národný plán na identifikáciu a manažment rizík nanočastíc.

Vedci z Duke University v Durhame tvrdia, že výskumu nanotechnológií by pomohla i jednotná definícia a klasifikácia nanočastíc, i podľa rozmerov: "Keď posudzujeme akékoľvek unikátne vlastnosti nových materiálov, potrebujeme hovoriť rovnakým jazykom."

V súčasnosti sa nanočastice používajú v mnohých produktoch dennej spotreby, od obalových materiálov pre potraviny, cez kozmetiku, elektroniku, až po medicínu.

EurActiv/Reuters

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA