Nesúťaživý Európsky inštitút technológie

Zatiaľ čo Európsky inštitút technológie (EIT) začína svoju činnosť, postupne sa objavuje kritika, že poznatkové spoločenstvá a prvé výskumné projekty sa stanú „monopolom na poznatky“ a preto treba do ich činnosti vniesť prvky konkurencie. Šéf EIT takúto kritiku odmieta.

„S poznatkovými spoločenstvami nie som spokojný. Premenoval by som ich na ‘súťaživé spoločenstvá’. Myslím, že čo ste doteraz ustanovili, sú tri monopoly na poznatky. Moja skúsenosť je, že konkurencia je veľmi efektívna, pokiaľ ide o stimulovanie akademikov, výskumníkov a podnikateľov,“ povedal Bengt-Åke Lundvall, profesor univerzity v dánskom Aalborgu.

Pokiaľ nebude Európsky inštitút technológie súťaživý, bude trpieť tzv. „syndrómom Airbus“, dopĺňa Lundvall. Vysvetľuje, že ide o prirovnanie k stávke všetkého na jednu kartu s presvedčením, že je to návod, aby veci fungovali lepšie, než by fungovali v konkurenčnom prostredí. „Vôbec s tým nesúhlasím,“ povedal.

Martin Schuurmans, prezident Európskeho inštitútu pre inovácie a technológie (EIT), takýto pohľad odmietol. Trvá na tom, že poznatkové spoločenstvá budú viesť k efektívnejšiemu využitiu súčasných vedeckých aktivít tým, že spoja rozhodujúci počet akademikov, študentov a priemyselníkov. EIT bude podľa neho urýchľujúcim prvkom postupnej zmeny spôsobu, ktorým EÚ využíva svoj inovačný potenciál.

„V Európe existuje dostatočná kapacita. Aby mala čo najväčší vplyv, treba ju využívať rozumne,“ tvrdí Schuurmans. Podľa neho budú poznatkové spoločenstvá (KIC) „pavučinou excelentnosti“, pričom každé z nich bude mať štyri „hlavné uzly“, v rámci ktorých sa ich členovia budú môcť schádzať a pracovať tvárou v tvár.

V rámci každého KIC sa jeden výskumný inštitút bude môcť stať lídrom, ktorý bude určovať stratégiu počas niekoľkých rokov a ktorý bude môcť lákať výskumníkov do svojho tábora. Súčasne, z účasti v poznatkových spoločenstvách budú získavať aj univerzity, nakoľko budú môcť publikovať vo väčšej miere a budú mať lepší priestor pre predstavenie svojich vedeckých výstupov.

Životnosť jedného poznatkového spoločenstva sa odhaduje na 7-15 rokov, pričom počas jedného roka sa v ňom preinvestuje 50-100 mil. eur. Šéf EIT v tomto smere priznal, že celkový rozpočet na projekt je nižší, než ako by si ho on sám predstavoval. Tvrdí, že prostriedky v celkovej výške 300 mil. eur sú „zjavne nedostatočné“, hoci na začiatok môžu byť dobrým základom. Preto je potrebné, aby EIT v budúcich rokoch svojej existencie lákal viac prostriedkov zo súkromných zdrojov.

Čo sa týka výberu poznatkových spoločenstiev, na začiatku roka sa rozhodlo, že sa budú tematicky zameriavať na energetickú udržateľnosť, klimatické zmeny a informačnú spoločnosť. Schuurmans potvrdil, že EIT bol pod tlakom rozšíriť svoje pole pôsobnosti aj na oblasť potravinárskeho a medicínskeho výskumu.

Nasledujúce kroky

  • Apríl 2009: Publikovanie výziev na prvé poznatkové spoločenstvá.
  • Január 2010: Výber dvoch z troch poznatkových spoločenstiev.
  • August 2010: Vyhodnotenie a monitoring začínajúcich poznatkových spoločenstiev.

REKLAMA

REKLAMA