OECD: Európske školy investujú efektívnejšie

Štandardy amerického vzdelávacieho systému sú v efektívnosti investovania finančných prostriedkov na tom horšie ako napríklad v susednej Českej republike alebo Fínsku - a to napriek tomu, že európske krajiny investujú do vzdelávania menej. Konštatuje to správa vydaná Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Krátka správa

Výročná správa OECD nazvaná „Vzdelávanie na prvý pohľad,“ ktorá bola  publikovaná 18. septembra 2007, oceňuje 7% nárast počtu absolventov s vyšším vzdelaním a 12% nárast počtu úspešných univerzitných absolventov. Situácia v „klube“ 30 najindustrializovanejších krajín sveta, kam patrí aj Slovensko, tak vyzerá nasledovne: 82% populácie dosahuje vyššie vzdelanie, 36% populácie dosahuje okrem vyššieho aj univerzitné vzdelanie.

Rozvoj systému vyššieho vzdelávania kráča ruka v ruke s „prosperujúcejšou ekonomikou.“ Tvrdí to Organizácia a zároveň dodáva, že „vo všetkých krajinách je penalizácia za neukončenie vyššieho stredného vzdelania značná. V priemere, miera nezamestnanosti u populácie s nedokončeným vyšším vzdelaním je o päť percentných bodov vyššia ako u ľudí, ktorí ukončili vyššiu strednú školu a o sedem percentných bodov vyššia ako u ľudí s univerzitným diplomom.“

Dokument zdôrazňuje, že väčšina vlád má stále priestor ako zdokonaľovať svoje systémy vzdelávania. Vysvetľuje, že aj keď školstvo míňa v súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým, „výsledky získané z týchto investícií sú ďaleko od [ich možnej] maximalizácie.“

Pre príklad, USA sú krajinou, ktorá sa spomedzi členov OECD nachádza v rebríčku investovania do školstva na druhom mieste, ale, podľa správy, len veľmi málo z týchto peňazí sa naozaj dostane do školských tried.

Aj keď sa európske Taliansko zaradilo k USA do kategórie menej efektívnych investorov, viaceré z európskych krajín investujú do jedného študenta v pomerne menšej nominálnej hodnote, ale na druhej strane dosahujú značne lepšie výsledky (dokonca aj v celosvetovom porovnaní). Ide napríklad o Fínsko alebo susednú Českú republiku. K týmto krajinám možno zaradiť tiež Holandsko, Maďarsko a Poľsko.

OECD poukazuje na možnosť krátenia nákladov na vzdelávanie až o 30% bez toho, aby došlo k znižovaniu kvality súčasne dosahovaných výsledkov. Samozrejme predpokladom šetrenia je uplatnenie efektívnejších výučbových metód. Ak by výkony škôl dosahovali svoju terajšiu najvyššiu možnú hranicu, došlo by k celkovému zvýšeniu štandardov vzdelávania o viac ako 22% bez potreby investovania ďalších dodatočných nákladov.

Konštatovania správy OECD by mali zaujímať najmä EÚ, ktorá v súčasnosti posilňuje štandardy vzdelávania a súčasne kráti investovaný objem verejných financií do tohto sektora. Ide o dve najvyššie priority v rámci Lisabonskej stratégie (viac informácií: Súbor liniek).

V závere správa identifikuje viaceré nerovnosti medzi jednotlivými školskými systémami. V krajinách ako Nemecko, Rakúsko, Francúzsko a Portugalsko majú deti rodičov manuálnych pracovníkov až o 57% nižšiu šancu absolvovania vyššieho vzdelania. Tento fakt sa spätne negatívne odráža na zhoršovaní situácie na pracovnom trhu. Írsko a Španielsko sa na druhej strane javia ako krajiny, v ktorých má socio-ekonomické pozadie dieťaťa len malý vplyv na prístup k vyššiemu vzdelaniu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA