OECD: Univerzity by mali hrať väčšiu úlohu v regionálnom rozvoji

Univerzity by mali hrať silnejšiu úlohu pri ekonomickom, kultúrnom a sociálnom rozvoji regiónov, v ktorých sídlia, tvrdí v najnovšej správe OECD.

Krátka správa

Najnovší dokument OECD v rámci trojročného programu Inštitucionálneho manažmentu vo vysokoškolskom vzdelávaní argumentuje, prečo môžeme byť významnejšie zapojenie univerzít do regionálneho rozvoja prospešné pre oboch: vysoké školy i samotné regióny. Správa pritom vychádza z reálneho hodnotenia: autori doňho zapojili 14 regiónov z 12 členských krajín OECD, v ktorých pôsobia vysoké školy.

OECD upozorňuje, že dnes sa potenciál univerzít pre ekonomický, kultúrny a sociálny rozvoj regiónov zďaleka nevyužíva dostatočne a to z oboch strán. Správa napríklad uvádza, že vo Veľkej Británii ba 10 percent miestnych a regionálnych firiem úzko spolupracuje s tamojšími vysokými školami, čo ostatné oberá o možnosť jednak ovplyvňovať obsahové zameranie tak, aby podporovalo dané podnikateľské prostredie a jednak potom z toho ťažiť pri inováciách vo vlastnom biznise.

Správa sa venuje aj prekážkam, ktoré spôsobujú takýto neželaný stav. Ide predovšetkým o to, že univerzity v rámci vlastného rozvoja málo reflektujú regionálne rozvojové potreby a plány. Vedenia vysokých škôl by mali dostať viac autonómnosti, ale zároveň by mali prebrať aj viac zodpovednosti, aby vytvárali pevnejšie prepojenia medzi školami a malými a strednými podnikateľmi vo „svojich“ regiónoch. Zároveň sa OECD domnieva, že vlády by mali vytvárať prostredie, ktoré prostredníctvom rôznych druhov pomoci – napríklad regulácia a dane – budú motivovať univerzity a podnikateľov k takejto spolupráci.

OECD upozorňuje, že túto spoluprácu by nemala poháňať ponuka (zo strany škôl), ale skôr dopyt (zo strany podnikateľského sektora). Univerzity by mali prejaviť viac „podnikateľského ducha“ v tom zmysle, aby viac sledovali trendy v hospodárstve regiónov. Všetci zainteresovaní na regionálnej úrovni by si mali uvedomiť, že inovácie nie sú len záležitosťou národných vlád a inštitúcií.

Globalizácia totiž prináša „smrť vzdialenostiam“. A to teoreticky umožňuje ktorémukoľvek miestu (inštitúcii kdekoľvek na svete), ktoré má spojenie so svetom prostredníctvom rýchleho internetu, aby participovalo na znalostnej ekonomike. Napriek tomuto konštatovaniu, byť „doma“, pôsobiť v susedstve niekoho či niečoho, hrá stále dôležitú úlohu. A inovácie sa budú rozvíjať najmä tam, kde budú aktívne komunity, zruční ľudia a univerzity.

REKLAMA

REKLAMA