Plnenie Lisabonskej stratégie vo vzdelávaní

V niečom patríme medzi najlepších, ale v inom zasa medzi najhorších.

Krátka správa

V marci 2000 si lídri Európskej únie stanovili po zvážení moderných trendov vývoja sveta ambiciózny, no mimoriadne dôležitý cieľ: Európa sa musí do roku 2010 stať „najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou vedomostnou ekonomikou na svete, schopnou zabezpečiť trvalo udržateľný rast a zvyšovať počet pracovných miest, ako aj sociálnu súdržnosť.“ Popri informatizácii je za kľúčovú oblasť pre splnenie tohto cieľa považované vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie. Európska komisia (EK) vydala hodnotenie, ako sa z pohľadu jednotlivých členských krajín darí splniť ciele stanovené Lisabonskou stratégiou v oblasti vzdelávania.

Za hlavné partikulárne ciele v tejto oblasti považuje EK (1) znížiť počet mladých ľudí, ktorí predčasne odchádzajú zo škôl (skôr než riadne ukončia štúdium) o 2 milióny, (2) naopak o 2 milióny zvýšiť počet úspešných absolventov stredných škôl, (3) dokonca o 4 milióny zvýšiť počet ľudí zapojených do celoživotného vzdelávania, ako aj (4) dosiahnuť, aby všetci študenti opúšťajúci školu (minimálne strednú) ovládali aspoň dva cudzie jazyky.

Dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie v oblasti vzdelávania EK hodnotí podľa niekoľkých benchmarkových (porovnávacích) kritérií. V najnovšej správe označila v každom z kritérií aj tri najúspešnejšie, resp. neúspešné krajiny. Slovensko sa v tomto hodnotení neobjavilo v prípade vývoja počtu 15-ročných s nízkou čitateľskou gramotnosťou a podielu obyvateľov zúčastňujúcich sa na celoživotnom vzdelávaní. Najmä v tom druhom prípade to je problém, pretože celoživotné vzdelávanie je kľúčovým nástrojom na dosiahnutie úspechu na trhu práce najmä preto, lebo dnes už takmer nemožno nájsť odbor, v ktorom by bolo možné presadiť sa len so vzdelaním získaným na škole, čo ako odbornej.

Nepochybným úspechom je, že sme sa objavili na prvom mieste (pred Slovinskom a Českom) pokiaľ ide o podiel ľudí vo veku 20 – 24 rokov so stredoškolským vzdelaním (vrátane stredoškolských odborov, ktoré sa nekončia maturitou). Rovnako sme na prvom mieste vo zvýšení podielu absolventov štúdia matematiky a informačných technológií v rokoch 2000 – 2003, na čo však má významný vplyv nízkej úroveň, z ktorej sme štartovali. Naopak varovným signálom je druhé miesto (pred Poľskom a Českom) v podiely mladých ľudí od 18 do 24 rokov, ktorý predčasne opúšťajú školskú prípravu.

Ministerstvo školstva si uvedomuje riziká, ktoré z tohto hodnotenia pre Slovensko vyplývajú. Preto bol na porade vedenia ministerstva v decembri 2006 prerokovaný a schválený návrh stratégie celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva.

REKLAMA

REKLAMA