Prečo vedci nevynašli liek proti rakovine?

Vedec François Gonon sa so svojím tímom zaoberal tým, prečo sa množstvo senzačných objavov, o ktorých informujú média, neprejaví v reálnom živote. Vysvetlením je podstata vedeckého pokroku, ktorá je založená na popieraní pôvodných hypotéz.

Koľkokrát ste už v médiach zachytili správu, že vedci vynašli liek na rakovinu? Veľké množstvo týchto správ sa dokonca opieralo o štúdie, ktoré vyšli v rešpektovaných a prestížnych vedeckých časopisoch. Napriek tomu je realita skutočnej úrovne vedeckého poznania odlišná. Išlo teda naozaj o zlyhanie novinárov?

Odpoveď na túto otázku hľadal neuobiológ François Gonon a jeho kolegovia z Univerzity v Bordeaux. Namiesto rakoviny však sledovali výskum liečby hyberkinetickej poruchy (ADHD), alebo inak povedané poruchy pozornosti s hyperaktivitou. Ich štúdiu si ako prvý všimol Economist.  

Gononovo vysvetlenie je jednoduché. Vedecký pokrok je sprevádzaný neustálym popieraním pôvodných hypotéz. Obzvlášť to platí v medicínskom výskume, kde sa používajú pomerne malé vzorky.

Veľké množstvo objavov jednoducho neobstojí v skúške času. Hypotézy sú neustále vyvracané novými dôkazmi.

Problém je potom v tom, o ktorej časti tohto procesu píšu média. A tie skôr len zriedka sledujú všetky nové štúdie, ktoré môžu eventuálne vyvrátiť predchádzajúce objavy.  

Gordon so svojím tímom zistil, že až 80 percent nových „objavov“ sa napokon ukáže ako nepravdivých, alebo sporných.

Média toto nezohľadňujú a verejnosť tak dostáva neúplné informácie o skutočnom stave vedeckého pokroku.

Nie vždy to však musí byť chybou médií. Častokrát sa dôkaz, ktorý poprie pôvodnú senzačnú hypotézu, objaví v oveľa menej známych časopisoch.

Economist ponúka východisko pre dezorientovaného čitateľa. Neveriť ničomu, čo sa píše v novinách, je príliš jednoduché. Jednoduchou zásadou je počkať s nadšením, kým si neprečítate o potvrdení hypotézy. Ak sa však už o objave prestane písať, pravdepodobne ho medzitým niekto vyvrátil.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA