Rozpočty univerzít sú „čierne skrinky“

Univerzity by mali definovať plné náklady svojich aktivít, aby dokázali vysvetliť používanie verených a súkromných peňazí, tvrdí komisár pre vzdelávanie Ján Figeľ.

Krátka správa

„Ak to univerzity myslia vážne s prilákaním nových zdrojov, ich rozpočty už nesmú byť čiernymi skrinkami“, vyhlásil komisár Figeľ pred európskymi expertmi na vyššie vzdelávanie, ktorí sa stretli v Bruseli aby diskutovali o dlhodobej finančnej udržateľnosti inštitúcií vyššieho vzdelávania v Európe. „Verejní a súkromní aktéri musia vedieť, ako sa míňajú ich peniaze.“

Cieľom konferencie, ktorá skúmala vzťah medzi financovaním univerzít, ich riadením a kontrolou, bolo formulovať „pre univerzity konkrétne odporúčania o ďalšom rozvoji ich finančného riadenia, k plnému zúčtovaniu nákladov“, povedala viceprezidentka Európskej asociácie univerzít (EUA) Christina Ullenius. Podľa nej „iba inštitúcie, ktoré poznajú plné náklady svojich aktivít a projektov, dokážu posúdiť, či fungujú na finančne udržateľnom základe.“

Prebiehajúci projekt EUA porovnáva príjmy, toky výdavkov, účtovné systémy, právne rámce a pokrok dosiahnutý k plnému zúčtovaniu v rámci skupiny európskych univerzít. Predbežné výsledky odhalili obrovskú diverzitu spôsobov financovania v Európe. Ukázali tiež nerovnaké chápanie používanej terminológie a nedostatok koherentnosti pri definovaní plných nákladov aktivít.

Podľa komisára Figeľa sa majú univerzity stať sami zodpovedné za dlhodobú finančnú udržateľnosť, byť schopné využívať „verejné a súkromné zdroje“. „Verejné financovanie by malo závisieť od výsledkov, nie od vstupov. Univerzity by mali byť platené podľa toho, čo robia, a nie podľa toho čím sú alebo boli“, dodal komisár.

V máji 2006 vydala Komisia sériu odporúčaní k modernizácii vyššieho vzdelávania v Európe. Najdiskutovanejší bol návrh, aby dali členské krajiny univerzitám väčšiu autonómiu a zodpovednosť a aby vlády umožnili univerzitám „otvoriť sa podnikateľskej sfére“.

Komisár Figeľ vyhlásil, že návrhy Komisie predpokladajú „nový vzťah s verejnými inštitúciami“. Väčšia autonómia totiž znamená obmedzenie úlohy vlády, no súčasne zvýšenie schopnosti univerzít prilákať fondy, za ktorých použitie budú zodpovedné.

REKLAMA

REKLAMA