Rozvoj Európy brzdí aj negramotnosť

Podľa odborníkov musí Únia zásadne zmeniť prístup k zlepšovaniu úrovne gramotnosti. Čítať a písať nevie takmer 75 miliónov dospelých Európanov a takmer každý piaty žiak. V správe predstavili úspešné projekty, vrátane slovenského, a vyvracajú mýty o ne/gramotnosti.

Čítanie - čitariáda, TASR
https://euractiv.sk

Podľa skupiny odborníkov na vysokej úrovni, ktorú v oblasti gramotnosti zriadila európska komisárka Androulla Vassiliou, musí Európska únia zásadne zmeniť svoj prístup k zlepšovaniu jej úrovne.

Skupine predsedá holandská princezná Laurentien, známa aktivistka v tejto oblasti. Správu označuje za „varovný signál upozorňujúci na krízu, ktorá sa týka každej krajiny v Európe.“

Každý piaty mladý človek vo veku 15 rokov a tiež takmer 75 miliónov dospelých nemá základné schopnosti čítať a písať. To im sťažuje hľadanie práce, zvyšuje riziko chudoby a vylúčenia zo spoločnosti.

Z medzinárodného hodnotenia študentov PISA vyplynulo, že v roku 2009 malo takmer 20 % žiakov v EÚ problémy s čítaním. V prípade Slovenska to bolo 22,3 % žiakov. Údaje zo starších hodnotení PISA ukazujú, že v roku 2006 malo problémy s čítaním až 27,8 % žiakov na slovenských školách, v roku 2003 to bolo 24,9 % žiakov.

Otázke gramotnosti sa venuje aj dnešný okrúhly stôl na pôde UNESCO, ktorý sa koná pri príležitosti Medzinárodného dňa gramotnosti (8. september).

Podľa údajov OSN žije po celom svete až 775 miliónov negramotných ľudí, z toho 85 % žije v 41 krajinách sveta. Desiatky miliónov detí, predovšetkým dievčat, nechodievajú pravidelne do školy. Mnohé krajiny pravdepodobne nebudú schopné naplniť celosvetový cieľ stanovený do roku 2015 – dosiahnuť 50-percentnú úroveň gramotnosti dospelých.

Knižnice v nákupných centrách a iné rady

Rodičia by mali spoločne u detí vytvárať návyk spoločného čítania pre radosť, štáty by zase mali prilákať k učiteľskej profesii viac mužov, ktorí by boli pre chlapcov vzorom.

Chlapci totiž čítajú oveľa menej ako dievčatá. Problémy s čítaním má v priemere 13,3 % dievčat v porovnaní s 26,6 % chlapcov. Tento rodový rozdiel bol v roku 2009 najmenší v Holandsku, Dánsku a Belgicku a najvyšší na Malte, v Bulharsku a Litve.

Zaujímavým odporúčaním správy je aj umiestnenie knižníc v neobvyklých priestoroch ako nákupné centrá.

Správa tiež vyzýva na zabezpečenie bezplatného kvalitného predškolského vzdelávania a starostlivosti pre všetkých, na špecializovanie učiteľov na čítanie v základných školách, na zmenu postoja k dyslexii a podporu rozmanitejších vzdelávacích príležitostí pre dospelých, najmä na pracovisku. Správa obsahuje odporúčania podľa jednotlivých vekových skupín – pre malé deti, základné školy, dospievajúcu mládež, ale aj špeciálne pre štúdium jazykov.

„Zažívame určitý paradox: v našom digitalizovanom svete je čítanie a písanie dôležitejšie a významnejšie ako kedykoľvek predtým, ale naše zručnosti v oblasti gramotnosti zaostávajú. Tento závažný problém musíme čo najskôr vyriešiť,“ uviedla komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež Androulla Vassiliou. „Investície do zlepšenia gramotnosti občanov všetkých vekových skupín majú zmysel z ekonomického hľadiska a v dlhodobom horizonte prinášajú hmatateľné výsledky pre jednotlivcov i pre spoločnosť, a to vo výške miliárd eur.“

„Čítanie a písanie sú oveľa viac, ako len technika alebo zručnosť,“ dodala princezná Laurentien. „Gramotnosť dáva ľudom sebadôveru a schopnosť fungovať a rozvíjať sa v spoločnosti ako súkromné osoby, aktívni občania, zamestnanci alebo rodičia. Potrebujeme jasné a koordinované vnútroštátne stratégie a lepšiu informovanosť v celej Európe, nielen v politických a vzdelávacích kruhoch, ale tiež v nemocniciach, na pracoviskách, a hlavne v rodinách. Nastal čas, aby Európa nastavila latku vyššie a zabezpečila gramotnosť pre všetkých.“

Úspešné príklady a mýty

Medzi príkladmi úspešných projektov z jednotlivých členských krajín sa objavil aj slovenský projekt eAktovka, ktorý poskytuje prístup k digitálnym učebniciam, literatúre a iným materiálom pre študentov, rodičov a učiteľov. Ide o projekt ministerstva školstva, ktorý realizuje Ústav informácií a prognóz školstva ako jednu z aktivít v rámci Rozvoja informatizácie regionálneho školstva. Učebnice umiestnené na portáli získalo ministerstvo v rámci verejného obstarávania v roku 2011.

Príloha správy sa tiež snaží vyvrátiť viaceré mýty týkajúce sa ne/gramotnosti. Napríklad:

Mnohí Európania si myslia, že nízka úroveň gramotnosti je problémom prisťahovalcov a netýka sa ľudí, ktorí žijú v európskych krajinách od narodenia. Avšak väčšina detí a dospelých s nedostatočnými zručnosťami v oblasti gramotnosti žije vo svojej krajine od narodenia, pričom vyučovacím jazykom je ich materinský jazyk.

Taktiež neplatí, že školy sú zodpovedné za to, aby sa deti naučili čítať a písať. Hoci zohrávajú dôležitú rolu, nie sú jediné, ktoré za to nesú zodpovednosť. Na rozvoj gramotnosti má vplyv široká škála činiteľov, od rodičov a rovesníkov po zdravotníctvo a iných aktérov. Po ukončení formálneho vzdelávania majú zase zásadnú úlohu zohrávať zamestnávatelia.

Ďalším mýtom je nevyliečiteľnosť dyslexie. Autori správy upozorňujú, že od dnešných detí sa stále viac očakáva zlepšovanie v čítaní a písaní štandardnou rýchlosťou a použitím jednej metódy. Deti, ktoré majú s čítaním problémy a odkláňajú sa od stanoveného „štandardu“, sa často označujú za dyslektikov. Pozornosť by sa ale mala zameriavať na riešenie ich problému s čítaním. Len ľudia s najvážnejšími kognitívnymi problémami nie sú schopní rozvíjať svoju funkčnú gramotnosť.

Ďalšie kroky

  • 8. september: Medzinárodný deň gramotnosti
  • 4.-5. októbra: ministri školstva a komisárka pre vzdelávanie na neformálnom stretnutí prediskutujú zistenia správy

REKLAMA

REKLAMA