Školy začínajú s cudzími jazykmi čoraz skôr

Deti v EÚ začínajú s jazykmi v čoraz útlejšom veku. Prvenstvo si zachováva angličtina. Počet vyučovacích hodín cudzích jazykov je stále pomerne nízky v porovnaní s inými predmetmi.

V období 2005 – 2010 sa zvýšilo percento  európskych študentov v základných školách, ktorí sa učia cudzie jazyky zo 67,5 % na takmer 80 %. Vyplýva to z novej správy Európskej komisie, ktorá sa venuje jazykovej výučbe na školách v Európe.

Väčšina žiakov začína s prvým cudzím jazykom už vo veku 6 – 9 rokov, niektoré ju dokonca ponúkajú v rámci predškolského vzdelávania (napr. nemecky hovoriaca komunita v Belgicku poskytuje výučbu cudzích jazykov už pre trojročné deti).

Správa potvrdzuje, že angličtina je zďaleka najviac vyučovaným cudzím jazykom v takmer všetkých európskych krajinách. V školskom roku 2009/10 sa ju učilo 73 % detí na základných školách.

V niektorých krajinách je jej výučba povinná. Od určitého veku sa je povinnou súčasťou rozvrhov napríklad v Dánsku, Grécku, Holandsku, Írsku, Nemecku, vo Švédsku, na Islande a tiež bývalých britských teritóriách ako MaltaCyprus. S veľkým odstupom za ňou nasledujú francúzština, španielčina, nemčina a ruština.

Jedine v Luxembursku sa od 6. roku povinne vyučuje nemčina, o rok neskôr nasleduje francúzština. Výučba angličtiny je dobrovoľná.

Materinský jazyk + 2

„Jazyková a kultúrna rozmanitosť je jedna z hlavných predností Európskej únie. Štúdium jazykov uľahčuje komunikáciu medzi ľuďmi a krajinami a takisto podporuje cezhraničnú mobilitu a integráciu migrantov,“ uviedla Androulla Vassiliou, komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež. „Nabádam ľudí tiež k tomu, aby sa neobmedzovali na najpoužívanejšie jazyky a vedeli oceniť úžasnú jazykovú rozmanitosť Európy.“

Cieľom EK je, aby každý Európa okrem svojho materinského jazyka ovládal ešte ďalšie dve cudzie reči. Tento cieľ si hlavy štátov a vlád členských krajín EÚ vytýčili v marci 2002 na summite v Barcelone.

Dnes sa počas povinnej školskej dochádzky čoraz väčší počet žiakov učí dva jazyky, a to minimálne jeden rok. V školskom roku 2009/2010 sa dva a viac jazykov učilo 60,8 % študentov nižšieho sekundárneho vzdelávania.

Ďalším zo zistení správy je, že zatiaľ čo vek študentov, ktorí sa začínajú učiť cudzie jazyky, vo všeobecnosti poklesol, počet vyučovacích hodín, ktorý sa im venuje, sa výrazne nezvýšil. Počet vyučovacích hodín venovaných cudzím jazykom je stále pomerne nízky v porovnaní s inými predmetmi.

Príprava učiteľov

Správa takisto potvrdzuje pomerne prekvapivé zistenie – iba v málo krajinách je pobyt v zahraničí nevyhnutnou súčasťou prípravy učiteľov jazykov. Iba 53,8 % učiteľov cudzích jazykov, ktorí sa nedávno zúčastnili na európskom prieskume jazykových uviedlo, že študovali viac ako mesiac v krajine, kde sa hovorí jazykom, ktorý učia.

Prístupy jednotlivých krajín sa v tomto ohľade značne líšia. Takmer 80 % španielskych učiteľov strávilo viac ako mesiac štúdiom zvoleného jazyka v krajine, kde sa ním hovorí. V prípade estónskych učiteľov to bolo len 11 %.

Autori správy poukazujú, že tieto zistenia vyvolávajú otázku, či by sa skúsenosť budúcich učiteľov s používaním jazyka v prirodzenom prostredí cudzojazyčnej krajiny mala považovať za kritérium kvality v odbornej príprave učiteľov.

Ďalšie kroky

  • 26.-28. septemberEurópska komisia organizuje v Limassole (Cyprus) konferenciu s názvom „Viacjazyčnosť v Európe“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA