Šimončič: Európa vie vytvárať kvalitu

Róbert Šimončič, generálny riaditeľ spoločnosti Microsoft Slovensko, hovorí o šanciach európskej ekonomiky uspieť v globálnej konkurencii, i dôležitosti prepojenia systému vzdelávania s trhom.

šimončič, microsoft
šimončič, microsoft
  • Nie ste len predstaviteľom firmy Microsoft Slovensko, ale aj Americkej obchodnej komory na Slovensku. Preto – aký je záujem Americkej obchodnej komory organizovať konferenciu o slovenskej, a súčasne európskej lisabonskej stratégii?

Slúžime našej členskej základni a firmy, ktoré sú členmi našej obchodnej komory majú rozhodne záujem posúvať rozvoj znalostnej ekonomiky nie len na Slovensku, ale aj v Európe, pretože väčšina týchto firiem je globálnych, či minimálne medzinárodných. Nie je to len fráza. Znalostná ekonomika naozaj vytvára ekonomické prostredie s omnoho vyššou pridanou hodnotou, vzdelanejšou pracovnou silou, prostredie omnoho viac zamerané na služby a produkty, ktoré sú viac vedomosťou, než fyzickým výrobkom. To urýchľuje ekonomický rast. Samozrejme, pre naše firmy je dôležité čo najlepšie ekonomické prostredie, pretože potom rastú aj oni.

  • Vaša firma pôsobí v prostredí, kde potrebuje nie len lacnú, ale najmä kvalitnú pracovnú silu. Platia často opakované slová, že Čína a India je pre Európu konkurenciou v základných výrobách, alebo sú konkurenciou aj v sektoroch s vyššou pridanou hodnotou?

Je to v oboch kategóriách. Čína napríklad produkuje ročne 250 000 inžinierov v určitej oblasti, a podobne. Nie niekedy ide aj o kvalitu, nie len kvantitu. Európa má stále možnosť urobiť niečo naviac, vytvoriť prostredie pre ľudí, ktorí sú najväčšími inovátormi. Schopnosť inovovať, možnosť ochrániť si patentom duševné vlastníctvo, vytvára predpoklady byť vpredu. Európa vie, ak sa na to sústredí, vytvárať túto kvalitu stále lepšie, ako povedzme India či Čína.

  • Ekonomikou, s ktorou sa Európa asi najčastejšie porovnáva, sú Spojené štáty. Vaša firma pôsobí na oboch stranách Atlantiku, ako preto vnímate tento vzťah vy? Sú EÚ a USA v ekonomickej rovine viac konkurenti, alebo sa dopĺňajú?

Trochu z oboch. V angličtine sa na to používa pomenovanie „coopetition“ – spolupráca a konkurencia. V súčasnosti sa v Európe a Amerike koncentruje väčšina ekonomického potenciálu sveta, vzájomné investície a obchod sa merajú na stovky miliárd dolárov… – tieto ekonomiky sú preto naozaj kvalitatívne prepojené. Preto potrebujú vytvoriť spoločné prostredie ako protiváhu k rýchle rastúcej Číne a Indii, no súčasne si musia navzájom konkurovať, pretože to ich posúva dopredu. Na jednej strane určitá konkurencia, no dôležité je ešte intenzívnejšie znižovanie bariér vzájomného obchodu, otvorená ekonomika, možno v budúcnosti vytvorenie spoločného trhu práce a podobne.

  • Kritici Lisabonskej stratégie niekedy argumentujú, že nie celá európska ekonomika môže byť zameraná na informačné technológie, či služby s vysokou pridanou hodnotou, nie celá pracovná sila môže byť vysoko kvalifikovaná. Nemyslíte si, že sa zameraním na podporu špičkových sektorov strácajú zo zreteľa tie sektory, tá časť pracovnej sily, ktoré pôsobia v poľnohospodárstve, či základnej priemyselnej výrobe?

Podľa mňa nie. Vždy je to tak, že vo väčších krajinách sa rozvíja väčšie spektrum odvetví, menšia krajina si ale musí vybrať preferencie. Menšia krajina ako je Slovensko nemôže byť na vrchole v každom odvetví, musí si vybrať priority. Teraz je to automobilový priemysel, no popri ňom sa môže vytvárať znalostná ekonomika – sám automobilový priemysel potrebuje mnoho informačných technológií na riadenie procesov, či už s dodávateľmi, alebo zákazníkmi. Možno by bolo takéto prepojenie softvérového priemyslu s automobilovým na Slovensku veľmi pozitívne. Samozrejme, to nemá robiť vláda. Tá ma vytvárať prostredie, prepojenia má vytvárať trh. Vládne incentívy sú dôležité, no podstatná je aktivita firiem.

  • V európskych porovnaniach vychádza Slovensko ako krajina s pomerne kvalifikovanou pracovnou silou. Aký je názor korporátnej sféry, špecificky zástupcu IT firmy?

Intelektuálny potenciál na Slovensku je vysoký, a práve to je jeden z dôvodov pre ktoré verím, že zameranie sa na znalostnú ekonomiku môže priniesť na Slovensku ovocie. Samozrejme, je dôležité ešte lepšie prepojenie vzdelávania a súkromného sektoru. Vzdelávací systém musí produkovať ľudí, ktorých trh potrebuje. A súčasne, univerzita musí pôsobiť ako výskumná inštitúcia, stredisko inovácií, ktoré zas posilňuje trh a ktoré môžu firmy využívať. Sú to prepojené komponenty.

  • Často sa hovorí o tom, že investície súkromného sektora do výskumu a vývoja sú, aj v európskom porovnaní, mimoriadne nízke. Ako si slovenské firmy predstavujú efektívnu vládnu intervenciu pre ich zvýšenie?

Možno by som to až takto nehodnotil. Ak sa pozriete na prieskumy inovatívnosti firiem, tam Slovensko skóruje prekvapivo vysoko. Firmy teda majú inovačné aktivity. Samozrejme, celková investícia firiem do výskumu a vývoja je nízka a tam musí zastupovať štátny rozpočet. Pomohlo by viacero nástrojov – kofinancovanie, verejno-súkromné partnerstvá, a podobne. Financovanie súkromného sektora a peniaze z daní teda musia ísť ruka v ruke.


Róbert Šimončič bol hosťom konferencie projektu Minerva s názvom „Úspechy a výzvy Slovenska na ceste k znalostnej ekonomike“, ktorá sa konala 11. apríla 2006 v Bratislave. Organizovalo ju Ministerstvo financií, Americká obchodná komora a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

REKLAMA

REKLAMA