Slovenskí žiaci čítajú málo a nerozumejú tomu

Slovenskí žiaci čoraz menej čítajú knihy, negatívne sa to odráža na ich logickom myslení a slovenský jazyk patrí medzi nejneobľúbenejšie predmety.

Krátka správa

Riaditelia slovenských základných škôl tvrdia, že deti takmer úplne prestali vo voľnom čase čítať. Nestrácajú síce túto základnú gramotnosť, ale aj keď prečítajú súvislejší text, často mu nerozumejú a nedokážu ho zrozumiteľne interpretovať. Žiaci sa teda síce dobre učia, ale naučené vedomosti nedokážu použiť v praxi a len ich memorujú. Hoci podobné problémy riešia i v iných vyspelých krajinách, Slovensko je na tom zle aj v medzinárodných porovnaniach. Predvlani to ukázali aj výsledky prieskumu vedomostí 15-ročných žiakov PISA, ktorý uskutočňuje OECD. Hoci bol prednostne zameraný na matematiku, testoval aj zručnosti v práci s textom. Z vyše štyridsiatich krajín sa Slovensko umiestnilo až desiate od konca.

Pre ČTK v tejto súvislosti zástupca riaditeľky ZŠ v Malej Lehote pri Novej Bani Branislav Pirháč povedal, že dostatočnou náhradou za knihy nie je ani to, že deti trávia viac času za počítačom a na internete. „Majú síce prístup k veľkému množstvu informácií, ale zatiaľ sa venujú predovšetkým rôznym počítačovým hrám.“ Preto ich podľa neho internet zatiaľ nevedie k tomu, aby informácie vedeli spájať. „Viac priestoru by potrebovali aj učitelia, pretože súčasné učebné osnovy sú natoľko rozsiahle, že na rozvíjanie logického myslenia veľa času neostáva,“ hovorí B. Pirháč.

Zlú situáciu potvrdzuje aj nová publikácia Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) o zručnostiach žiakov na prvom stupni základných škôl. Jej autori uskutočnili prieskum, podľa ktorého patrí slovenský jazyk a literatúra medzi najmenej obľúbené školské predmety. Menej ako polovica ho považuje za obľúbený, pritom až pre 83 percent desaťročných detí je učivo preberané na vyučovacích hodinách zrozumiteľné. Slovenčina je naopak ťažká pre 40% detí, pričom najviac ich straší gramatika. „V dotazníkoch žiaci uviedli aj iné negatívne postoje, napríklad až 28 percent žiakov má z hodín slovenského jazyka strach,“ uvádza publikácia.

Aj jej autori z ŠPÚ tvrdia, že najväčším problém je nepochopenie toho, čo žiaci čítajú. „Nepochopenie úlohy vyplýva buď z nedostatku vedomostí, ale veľmi často mu predchádzalo neporozumenie samotného zadania úlohy. Tento jav je výrazne podporovaný slabými čitateľskými zručnosťami na úrovni porozumenia textu. Často

žiaci úlohu ani nezačali riešiť. V mnohých úlohách sa preukázalo, že žiaci pracujú mechanicky, zdá sa, že nemajú zručnosť posudzovať jazykové javy v kontexte vety, ale vidia ich iba izolovane,“ uvádza sa v zhrnutí odborníkov z ŠPÚ. Okrem toho majú žiaci na prvom stupni ZŠ veľké problémy aj s pravopisom, dokonca „i pri bežnom prepisovaní, resp. odpisovaní textov.“

REKLAMA

REKLAMA