Správa o inkluzívnom vzdelávaní zabúda na Slovensko

Deťom s osobitnými potrebami a dospelým so zdravotným postihnutím sa v EÚ ešte stále nedostáva náležité vzdelanie. To je záver správy vypracovanej pre EK. V reprezentatívnych tabuľkách štúdie by ste ale Slovensko hľadali márne.

Napriek tomu, že sa členské štáty zaviazali podporovať inkluzívne vzdelávanie, deti s osobitnými potrebami a dospelí so zdravotným postihnutím stále ťahajú za kratší koniec. Ide pritom o približne 45 miliónov dospelých a 15 miliónov detí. Vyplýva to zo správy, ktorú včera (10.7.) uverejnila Európska komisia.

Mnoho z nich je umiestnených v oddelených inštitúciách a tí, ktorí sú v bežnom vzdelávacom prostredí, často nemajú adekvátnu podporu. Členské štáty by preto mali intenzívnejšie pracovať na vytvorení inkluzívnych vzdelávacích systémov a odstrániť prekážky, ktorým vo vzdelávacom systéme čelia zraniteľné skupiny.

„Nastal čas splniť záväzky, ktoré sme prijali. Inkluzívne vzdelávanie nie je nadštandardnou možnosťou, ale základnou nutnosťou. Naša činnosť sa musí zamerať na najzraniteľnejších, aby sme zabezpečili lepší život pre všetkých,“ uviedla Androulla Vassiliou, európska komisárka pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež.

Zo správy, ktorú si EK nechala vypracovať Sieťou odborníkov v oblasti sociálnych aspektov vzdelávania a odbornej prípravy (NESSE), sa však len málo dozviete o situácii na Slovensku či v Rumunsku. V hlavných prezentovaných tabuľkách a grafoch by ste tieto dve krajiny márne hľadali.

Kde je Slovensko?

Vynechanie oboch krajín pritom nie je nikde vysvetlené. Naopak v kapitole o metódach a rozsahu preskúmania (1.4.) sa dokonca uvádza, že „návrh správy prečítali iní akademickí odborníci v oblasti, aby potvrdili platnosť záverov a skontrolovali, že nedošlo k žiadnym významným vynechaniam alebo faktickým chybám“.

V samotnom texte sa Slovensko spomína dvakrát. Najprv v súvislosti s pozíciou rómskych detí. Tu sa odvoláva na publikáciu Amnesty International z roku 2010, v ktorej organizácia predstavila kroky ako ukončiť segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní. Druhá zmienka vychádza zo správy dánskeho profesora Greveho z roku 2009, ktorý zaznamenal Slovensko medzi krajinami so systémom kvót pre firmy od určitej veľkosti, ktoré majú povinnosť zamestnávať určité percento osôb so zdravotným postihnutím.

SR je ešte možné nájsť v niekoľkých tabuľkách a grafoch, ktoré vychádzajú z údajov publikovaných OECD v roku 2007 (a datovaných do roku 2003) a z prieskumu pracovnej sily LFS z roku 2002.

Niečo tu nesedí …

Nakoľko hlavný dôraz včera zverejnenej správy je na vzdelávací systém v Európskej únii, v súvislosti s chýbajúcimi dátami, minimálne v prípade Slovenska, vyvstávajú mnohé otázky týkajúce sa automatického spájania rómskej národnosti a postihnutia, aktuálnosti údajov, kvality predložených informácii o stave v EÚ, ale tiež o dostupnosti podkladových dát pre vyčerpávajúci výskum. Napokon v samotnej sieti NESS nemá Slovensko žiadneho člena-odborníka, avšak ČR má štyroch.

Pokiaľ ide o Slovensko, zo správy sa nedozvieme ani podiel žiakov v oddelených špeciálnych školách a špeciálnych triedach medzi všetkým žiakmi povinnej školskej dochádzky, ani podiel žiakov identifikovaných s osobitnými vzdelávacími potrebami, ani podiel žiakov v špeciálnych školách a triedach.

Na rozdiel od Slovenska a Rumunska sa ale do spomínaných tabuliek dostali nečlenské krajiny Únie – Island, NórskoŠvajčiarsko.

Vďaka údajom OECD (obrázok 2.4.) možno napríklad povedať, že sa Slovensko počtom špeciálnych škôl na 100.000 žiakov v povinnej dochádzke nachádzalo približne na rovnakej úrovni ako valónska časť Belgicka.

Podrobnejšie údaje o špeciálnych školách (materských, základných, stredných, praktických i odborných učilištiach) i o integrovaných triedach na bežných školách na Slovensku sú pritom dostupné online na stránke Ústavu informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ), napríklad v aktualizovanej Sústave škôl a školských zariadení, a to až do roku 2011.

Čo sa predsa len dozvieme?

Napriek vyššie uvedeným mínusom prináša takmer 100 stranová štúdia niekoľko poznatkov.

Deti s osobitnými vzdelávacími potrebami často ukončujú školskú dochádzku s nedostatočným alebo žiadnym vzdelaním predtým, než prejdú na špeciálne vzdelávanie, čo v niektorých prípadoch môže ich vyhliadky na zamestnanie skôr zhoršiť než zlepšiť. V správe sa tiež uvádza, že u ľudí so zdravotným postihnutím alebo s osobitnými vzdelávacími potrebami existuje omnoho väčšia pravdepodobnosť, že budú nezamestnaní alebo ekonomicky neaktívni, a aj tí, ktorí sú na trhu práce pomerne úspešní, často zarábajú menej než ich kolegovia bez zdravotného postihnutia.

Vo všetkých členských štátoch sú v špeciálnych školách v prevažnej miere zastúpené znevýhodnené deti (najmä chlapci) rómskej národnosti, deti z etnických menšín a zo sociálno-ekonomicky znevýhodneného prostredia. Správa kladie otázku, či špeciálne vzdelávacie systémy nevedú ešte k väčšej izolácii žiakov, ktorí sú už sociálne vylúčení, a či tým skôr neznižujú ich šance na úspech v živote, než by ich zvyšovali. Z výskumu vyplýva, že tieto deti by mohli navštevovať bežné školy, keby sa investovalo viac úsilia do rozvoja ich jazykových znalostí a keby sa citlivejšie pristupovalo ku kultúrnym rozdielom.

Zdôrazňujú sa značné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o spôsob, akým sa deti s osobitnými potrebami identifikujú, aj pokiaľ ide o to, či sa umiestňujú do bežných alebo do špeciálnych škôl.

Napríklad vo flámskej časti Belgicka je v špeciálnych školách umiestnených 5,2 % žiakov s osobitnými potrebami, kým v Taliansku je ich len 0,01 %.

Správa naznačuje, že je potrebné vykonať viac v záujme zosúladenia definícií a zlepšenia zberu údajov, aby jednotlivé krajiny mohli účinnejšie porovnávať svoje prístupy a učiť sa navzájom zo svojich skúseností.

Ďalšie zistenia v správe nájdete v slovenskom jazyku na tomto odkaze alebo v celej správe, ktorá je v angličtine.

Iniciatívy EÚ

Na úrovni Európskej únie existuje niekoľko iniciatív na účely podpory vzdelávania osôb s osobitnými potrebami.

Európska komisia napríklad finančne podporuje Európsku agentúru pre rozvoj špeciálneho vzdelávania. Táto agentúra sa usiluje o zlepšenie znalostí o inkluzívnom vzdelávaní a podporuje spoluprácu medzi jednotlivými krajinami a výmenu skúseností v tejto oblasti. Slovensko má v agentúre dve zástupkyne – na ministerstve školstva a Úrade vlády. V porovnaní s inými krajinami, tu ale nenájdeme žiadne informácie týkajúce sa špeciálneho vzdelávania v SR (z ktorých vo veľkom čerpali aj odborníci z NESS pri príprave svojej správy).

Strategický rámec európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ podnecuje členské štáty, aby zabezpečili úspešné začlenenie všetkých žiakov a študentov vrátane tých, ktorí majú osobitné potreby. Tento odkaz sa zdôraznil aj v Záveroch Rady o sociálnom rozmere vzdelávania a odbornej prípravy z mája 2010.

V poslednom štvrťroku 2012 EK uverejní pracovný dokument o spravodlivosti vo vzdelávaní a odbornej príprave. Tento dokument bude obsahovať kapitolu o inkluzívnom vzdelávaní, kde budú uvedené príklady úspešných politík a osvedčených postupov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA