Stredoškoláci skúmajú novodobú históriu Slovenska

Víťazné práce súťaže Eustory sa venovali bulharskej menšine na Slovensku, stopám židovskej komunity v Svätom kríži nad Hronom a pôsobeniu českých učiteľov v Žiline za prvej republiky.

Spoločnou témou 7. ročníka súťaže, do ktorej sa zapojilo spolu 98 žiakov z 24 škôl z celého Slovenska, bolo "Multikultúrne spolužitie na Slovensku v 20. a 21. storočí". Nad súťažou prebral záštitu poslanec Európskeho parlamentu Peter Šťastný (EĽS/SDKÚ-DS).

Národných víťazov európskej súťaže Eustory vyhlásili 15. júna v Bratislave Slovenské centrum pre komunikáciu a rozvoj v spolupráci s Informačným a dokumentačným strediskom UNESCO

Musíme študovať vlastnú históriu, ale zároveň myslieť aj na svet, hovorí riaditeľka Slovenského centra pre komunikáciu a rozvoj Zuzana Jezerská. „Veľmi si vážim odvahu študentov pustiť sa do takejto činnosti a výskumu,“ uviedla.

Študenti sa mali pod vedením svojich pedagógov, ktorí sa im venovali vo voľnom čase a na dobrovoľnej báze, zamerať vo výskumných prácach na multietnicitu svojho regiónu, mesta alebo rodiny.

Ich práce mali priniesť odpoveď na otázku ako rôzne kultúry vplývali na vývoj našich zvykov a tradícií, akým spôsobom sa pod ich vplyvom menil charakter mesta, regiónu, či dokonca štátu, či aké boli pozitíva alebo negatíva týchto vplyvov. „Malé“ dejiny pritom mali zasadiť do širšieho slovenského, európskeho alebo globálneho kontextu.

„Europoslanec Peter Šťastný hovoril o svojej skúsenosti s multikultúrnosťou, pričom študentom zdôraznil hodnotu štúdia cudzích jazykov a poznávania iných krajín a civilizácií. „Poznám výhody“, povedal. Spomína na svoj príchod do kanadského Quebecu, kde ds nsjprv musel vysporiadať so štúdiom francúzštiny. Európska identita podľa neho existuje a sám ju vníma najmä pri pobyte na iných kontinentoch.

Študentov ocenil za schopnosť vypracovať ich práce v cudzom jazyku. „Znalosť jazyka otvára nespočetné množstvo dverí ako aj cestu k porozumeniu“, zdôraznil Šťastný.

Kristína Christozova z Gymnázia Jozefa Lettricha v Martine prezentovala svoju víťaznú prácu na tému života bulharskej menšiny na Slovensku. Jej otec pochádza z Bulharska, mama je Slovenka, do veľkej miery tak vychádzala z rodinnej skúsenosti. V práci mapovala motiváciu, ktorá viedla Bulharov usádzať sa na Slovensku, do akej miery si uchovávali svoje tradície a zvyky a aké mali problémy v adaptácii na novú krajinu.  

„Nepamätám si presne, v ktorom roku to bolo, ale z Bulharska prišla správa, že komunizmus majú prísť do Bulharska budovať všetci Bulhari a teda, aby sa vrátili aj zeleninári pracujúci na Slovensku. Jediná výnimka sa týkala tých, ktorí sa tu oženili, pretože nechceli trhať rodiny. Do 24 hodín boli ¾ z nich ženatí. Jednoducho stretli ženu na ulici a požiadali ju o ruku“, uvádza autorka svoj obľúbený citát z výskumu medzi bulharskou menšinou žijúcou v Martine.

Bulharskú menšinu na Slovensku charakterizuje podľa autorky roztrúsenosť a možno ju rozdeliť do troch typov – zeleninári, ktorí sa koncentrovali skôr na juhu krajiny, študenti vo väčších mestách a ľudia, ktorí prišli na Slovensko v dôsledku sobáša.

 Ďalšia víťazka, Lucia Šírová z Gymnázia na Varšavskej ceste v Žiline, sa venovala vo svojej práci pôsobeniu  a vplyvu českých pedagógov v Žiline. Títo na Slovensko prichádzali v rokoch po vzniku ČSR v rokoch 1919-1922 z popudu Vavra Šrobára, aby vyplnili nedostatok slovenských učiteľov. Prácu dopĺňa okrem knižných zdrojov aj rozhovormi so 4 pamätníkmi, ktorých českí učitelia učili a ktorí prínos českých učiteľov vnímajú zo spomienok pozitívne.

Autorka mapovala aj sériu iniciatív, ktorú učitelia v meste zaviedli. Popri zakladaní nových škôl aj zakladanie spolkov, záujmových krúžkov či recitačných súťaží. Českí pedagógovia, ktorí si na Slovensku nezaložili rodiny museli po vzniku vojnového Slovenského štátu zo Slovenska odísť.

Bianka Medvecká a Dominika Brodová z Gymnázia Milana Rúfusa zo Žiaru nad Hronom dokumentovali prácu na projekte venovanom rekonštrukcii stôp po židovskej komunite v obci Svätý Kríž nad Hronom. V dedine bola v roku 1994 objavená pri náhodnej prehliadke podkrovia domu, ktorý dnes slúži pre sociálne služby pre dôchodcov, synagóga. Do budúcnosti sa tu uvažuje o zriadení múzea židovskej kultúry. Študenti sa podieľali aj na vyčistení zdevastovaného židovského cintorína a snažili sa vypátrať osudy viac ako stovky židov, ktorí v obci pred deportáciami žili.

Hodnotenie odbornej stránky prác, narábania s historickými prameňmi a ich vedeckého spracovania zabezpečili vybraní učitelia dejepisu, vysokoškolskí pedagógovia, zamestnanci ŠPÚ či Historického ústavu SAV.

Podľa riaditeľky zastrešujúcej európskej organizácie, Gabriele Woidelko, je cieľom projektu podporovať diskusiu o historických témach relevantných z pohľadu európskej súčasnosti. Organizujú pre absolventov na národnej úrovni medzinárodné semináre na konkrétne témy, napríklad vyrovnávanie sa so sovietskou minulosťou. V tomto roku sa budú venovať témam schopnosti jednotlivca meniť chod dejín a výzvam, ktoré pre demokraciu predstavujú extrémizmus a populizmus.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA