Študenti chcú podporu aj pre neformálne vzdelávanie

Podľa predstaviteľov slovenských študentských a mládežníckych organizácií už dnes vzdelávanie nie je len o štúdiu na škole, ale obsahuje aj dôležitý prvok medzinárodnej spolupráce a neformálnych aktivít.

Zástupcovia študentských a mládežníckych organizácií pôsobiacich na Slovensku sa nedávno stretli v Dome EÚ v Bratislave s cieľom otvorene diskutovať o programe Erasmus a jeho budúcej podobe, ale tiež o slovenskom systéme vzdelávania všeobecne.

Prítomné boli aj odborníčky zo združenia SAAIC a predstavitelia študentskej rady vysokých i stredných škôl. Išlo o prvé stretnutie organizácií s tak širokým zastúpením a tiež rozsiahlou škálou preberaných tém, ku ktorým mali jednotliví zástupcovia rovnaké i odlišné názory.

Jedným zo záverov stretnutia bola preto aj idea vytvoriť samostatnú lobingovú platformu slovenských študentských a mládežníckych organizácií s cieľom dosiahnuť väčší vplyv na tvorbu relevantných politík na Slovensku i v Európskej únii.

Venovali sa napríklad aj otázke väčšej účasti firiem na tvorbe vzdelávacích programov. Poukázali na príklad Holandska, kde sú súkromné firmy priamo zastúpené v študentských radách a podieľajú sa na pravidelnej úprave celých študijných programov.

Dimenzie vzdelávania

Zástupcovia viacerých organizácií zdôraznili význam súdržnosti formálneho a neformálneho vzdelávania. Mnohí vysokoškolskí študenti sa podľa nich spoliehajú na to, že formálnym vzdelávaním získajú dostatok vedomostí pre budúce potreby pracovného trhu. Na druhú stranu vedenie škôl často ani nie je ochotné alebo schopné podporovať mimoštudijné aktivity.

Mirko Hajnoš z Erasmus Student Network Slovakia (ESN), pod záštitou ktorej sa 10.7. stretnutie v Bratislave uskutočnilo, argumentoval tým, že „neformálne vzdelávanie je v dnešnej dobe pre kariérny a osobnostný rast veľmi dôležité“.

Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojej pozícii k návrhu nového programu Erasmus pre všetkých (2014-2020) poukázal na to, že pre úspešnú implementáciu strategických cieľov EÚ, je nevyhnutná koherentnosť formálneho a neformálneho vzdelávania. „Neformálne učenie musí mať v súčasnom návrhu Programu rovnaký význam s formálnym vzdelávaním,“ uviedol EHSV.

Takisto europoslankyňa Katarína Neveďalová (S&D), ktorá je tieňovou spravodajkyňou pre nový program vzdelávania, v máji upozornila, že Komisia sa sústredila na zamestnateľnosť.

Europoslanci však zdôrazňujú význam samostatnej kapitoly pre podporu rôznych aktivít mládeže. Pripomenula tiež, že od roku 2014 sa prvýkrát majú vyčleniť prostriedky na oblasť športu, najmä z pohľadu väčšej inklúzie sociálne vylúčených skupín.

Uznanie

Lucia Ihnátová z organizácie AIESEC priznala klesajúci záujem študentov o činnosti (tréningy, semináre, konferencie, workshopy), na ktorých by mladí mohli získať nové skúsenosti a zručnosti v oblasti manažmentu či verejne prospešných projektov. Jedným z dôvodov je to, že by museli prerušiť prácu, vďaka ktorej si na Slovensku privyrábajú popri štúdiu.  

Podľa Alexandry Ritterovej z mládežníckej organizácie Mladiinfo Slovensko má veľký význam Európska dobrovoľnícka služba. Tú však v súčasnosti mnohí považujú za čas, kedy sa vyhnú nezamestnanosti.

V správe EP o uznávaní a podpore cezhraničných dobrovoľníckych činností v EÚ, ktorú Parlament schválil na júnovej schôdzi, sa pritom hovorí, že 100 miliónov európskych občanov pracuje v rôznych dobrovoľníckych činnostiach, čím môžu prispieť k tvorbe 5 % európskeho HDP.  

„Je dôležité, aby sa v súvislosti s dobrovoľníctvom hovorilo o kvalite a uznaní dobrovoľníckej činnosti a ochrane dobrovoľníkov ako takých. Vieme veľmi dobre, že v mnohých krajinách Európskej únie nemáme zákon o dobrovoľníctve,“ povedala počas plenárneho zasadnutia Katarína Neveďalová.

Problémom je aj to, že z mnohých aktivít (napr. členstva v organizáciách) neexistuje „reálny výstup“ v podobe certifikátu, príp. nie sú dostatočne uznávané.

Eva Bikárová zo Slovenskej akademickej asociácie pre medzinárodnú spoluprácu (SAAIC) v tejto súvislosti poukázala na možnosť zaevidovať podobné neformálne aktivity, ktoré môžu byť atraktívne pre potenciálneho zamestnávateľa, v tzv. dodatku k diplomu medzi doplňujúcimi informáciami. Podľa nej by vysoké školy privítali takúto iniciatívu zo strany študentov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA