Študenti uprednostňujú pri mobilite kvalitu

Čo si študenti a mládež myslia o návrhu Komisie Erasmus pre všetkých? Chcú radšej menšie granty pre viac vysielaných študentov alebo viac peňazí pre tých, ktorí si ich zaslúžia?

Hlavnou témou stretnutia predstaviteľov študentských a mládežníckych organizácií pôsobiacich na Slovensku, ktoré sa nedávno uskutočnilo v Bratislave, boli medzinárodná spolupráca, výmenné pobyty a predovšetkým návrh budúceho financovania vzdelávacích a mládežníckych aktivít pod hlavičkou Erasmus pre všetkých.

Ten Európska komisia predstavila v novembri 2011 v rámci návrhu viacročného rozpočtu EÚ pre roky 2014-2020.

Predseda Európskeho mládežníckeho fóra Peter Matjašič lídrov EÚ upozornil: „Vízia udržateľnej a prosperujúcej Európy sa nemôže stať realitou bez práce a vízie mladých Európanov.“

Slovenskí študenti teda 10. júla v Dome EÚ predstavili svoju víziu o budúcom financovaní vzdelávania a mládeže v EÚ.

Len Erasmus? Nie

Nový program Erasmus pre všetkých by mal podľa návrhu Európskej komisie podporiť tri typy aktivít:

  • študijnú mobilitu pre jednotlivcov, na ktorú je vyčlenených 66 % z celkového 19 miliardového rozpočtu;
  • spolupráca v oblasti inovácií a osvedčených postupov – 26 % indikatívneho rozpočtu;
  • podporu politických reforiem vzdelávacích systémov – 5 % rozpočtu.

V návrhu nariadenia o zriadení Erasmu pre všetkých sa stanovuje finančné krytie vo výške takmer 17,3 miliardy eur. 

Frencien Bauer zo Študentskej rady vysokých škôl uviedol, že chápe zámer EK zjednotiť všetky súčasné programy medzinárodnej spolupráce pod jedinú najznámejšiu značku Erasmus z dôvodu možného zníženia nákladov. Podľa iných účastníkov sú však ostatné vzdelávacie podprogramy (Tempus, Grundtvig, Leonardo, atď.) dostatočne zabehnuté.

„Hlavným problémom tohto programu je od začiatku jeho meno, pretože Erasmus si všetci spájajú s vysokými školami,“ uviedla v júni europoslankyňa Katarína Neveďalová (Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v EP), ktorá je členkou výboru EP pre kultúru a vzdelávanie a tieňovou spravodajkyňou pre nový program.

„Tento návrh bude určite zmenený, minimálne čo sa týka mena, pretože s tým súhlasíme všetci ako politické skupiny aj Európska rada.“

Nejde iba o mobilitu

Neveďalová uviedla, že v návrhu Európskej komisie chýba rozmer celoživotného vzdelávania smerom k dospelým i žiakom na nižších stupňoch vzdelávania.

S tým súhlasí aj Eva Bikárová zo SAAIC podľa ktorej by z dôvodu prílišného dôrazu na VŠ mobilitu mohol hroziť zánik niektorých dnešných aktivít, ako je vzdelávanie pre seniorov, jazykové výmenné pobyty EILC či iné služby pre študentov.

Samotná Komisia vo svojom návrhu pripustila, že niektoré aktivity sa zredukujú alebo zrušia z dôvodu ich obmedzeného systematického dopadu, nadmerných nákladov alebo existencie financovia podobných činností z iných zdrojov EÚ. V tejto súvislosti spomenula napríklad dnešné Erasmus intenzívne programy (10 dní – 6 týždňov) či školenia pre dospelých pre potreby pracovného trhu, ktoré by sa mali financovať skôr z Európskeho sociálneho fondu. Návrh EK predpokladá vyčleniť v tomto programe na vzdelávanie dospelých len 2 % rozpočtu.

ŠRVŠ: Viac peňazí na kvalitu

Študentov potešil zámer Komisie venovať viac prostriedkov na výmenné pobyty, avšak poukázali na viaceré súvisiace aspekty. Jednak v mnohých krajinách EÚ je už počet zahraničných študentov saturovaný. Tiež sa obávajú, že by vyššie sumy peňazí šli do krajín, ako Španielsko či Francúzsko, ktoré sú už teraz najobľúbenejšie, a to na úkor menších ako je Slovensko.

Študentská rada VŠ zdôrazňuje, aby sa pri prerozdeľovaní prostriedkov kládol dôraz na kvalitu vyslaných a prijímaných študentov, a radšej by sa mal zvýšiť grant pridelený jednotlivcovi.

Pavol Drlička z Paneurópskej únie Slovensko poznamenal, že niektoré naše VŠ už dnes nie sú schopné využiť pridelený  objem peňazí a pri ich navýšení by skôr nastalo presúvanie prostriedkov a zníženie transparentnosti.

Podľa Evy Bikárovej je veľkým problémom slovenských škôl reciprocita a neschopnosť prijímať zahraničných študentov.

Prítomní sa venovali aj otázke nízkej mobility slovenských vyučujúcich na zahraničné školy. Medzi dôvodmi identifikovali jazykovú neznalosť, neochotu k nadštandardnej aktivite, ale tiež obavy z prípadného neúspechu mimo zabehnutej osnovy a domáceho prostredia.

Pôžičky na magistra v zahraničí

Živá debata sa viedla k návrhu nového finančného mechanizmu Erasmus Master. Má ísť o celoeurópsky systém poskytovania záruky za pôžičky študentom magisterského štúdia, na základe ktorého by sa 330 tisíc vysokoškolákov mohlo študovať na 2. stupni v inej krajine EÚ alebo EHS.

Zástupcovia Študentskej rady VŠ tento návrh jednoznačne odmietli. Podľa nich by to viedlo k zníženiu celkového záujmu o štúdium a tí, ktorí chcú študovať magistra na zahraničnej škole by sa radšej snažili získať „sponzoring“ zo strany nadácií, než zadlžovali.

Viacerí prítomní pripomenuli, že jednotlivé členské krajiny už majú vlastné pôžičkové fondy, vrátane Slovenska. Nový fond by mohol byť buď pre ne likvidačný, zbytočný alebo suplujúci.

Čím Komisia svoj návrh obhajuje? Podľa nej existujúce národné schémy pôžičiek majú často obmedzený rozsah a podporu nemožno použiť na štúdium v inej krajiny. Systém pôžičiek EÚ má byť doplnkom národných  schém. Problémom pre záujemcov môže byť dnes tiež výška kolaterálu, čo je výška peňažných prostriedkov, ktorú banka vyžaduje ako záruku, že dodrží svoj záväzok, najmä v prípade pôžičky na celé magisterské štúdium v krajine, kde je spoplatnené (napr. Británia), a navyše značne drahšie ako bakalársky stupeň.

Zástupkyňa SAAIC poznamenala, že podľa nej tieto finančné mechanizmy v návrhu EK pri schvaľovaní konečnej podoby programu neprejdú.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA