Štúdia: Univerzity nechcú kráčať s trendom

Reforma vzdelávania a rastúca tendencia považovať univerzity za producentov verejných a súkromných statkov podkopáva ich vzdelávaciu funkciu, varuje vo svojej správe skupina európskych univerzít, medzi nimi aj univerzity v Amsterdame, Cambridge, Ženeve, Helsinkách, či Oxforde.

Univerzity sú pripravené prevziať a nakladať so svojou slobodou a autonómiu. Súčasne, vlády by mali uznať tieto základné hodnoty univerzít, konštatuje sa v správe Ligy európskych univerzít zameraných na výskum (LERU) z 18. septembra 2008.

„Je to ich kreativitou, štýlom slobodného myslenia, že univerzity sú nevyhnutným zdrojom pre budúcnosť,“ konstatuje Geoffrey Boulton, spoluautor správy.

Dokument je reakciou na trend, kedy vlády poskytujú univerzitám značné finančné prostriedky a na oplátku od nich očakávajú, že budú produkovať výstupy, ktoré sú v súlade s ich krátkodobými politickými prioritami. Jasným prejavom takéhoto myslenia politikov je napríklad vytvorenie Európskeho inštitútu technológie (EIT), či všeobecné presadzovanie modernizačných programov inštitúcií vyššieho vzdelávania.

Národné vlády považujú model „západnej univerzity“ za čosi, kde kreatívni jednotlivci a inovatívne poznatky nachádzajú priestor pre svoj rozvoj. V tomto kontexte vytvára globalizované prostredie tlak, aby začali univerzity produkovať verejné a súkromné statky, čo sa vymyká konceptu ich základnej spoločenskej úlohy, tvrdí správa.

Akokoľvek, univerzity sa nemajú chápať ako hnacia sila inovácií, ktoré sa majú vytvárať na trhu za pôsobenia firiem. Autori správy dodávajú, že univerzity môžu v tomto smere pomôcť len vytváraním ľudských zdrojov a ich vzdelávaním.

Dokument LERU nadväzuje na dve iné štúdie, ktoré sa publikovali v posledných mesiacoch:

  • V podobnom duchu sa nesie napríklad správa Európskej vedeckej nadácie, ktorá varuje pred očakávaniami, ktoré môžu kapacity univerzít preťažiť, vystaviť ich konkurenčnému tlaku a vnútiť im nové spoločenské úlohy.
  • Na druhej strane, iná správa, ktorú predstavili spoločne univerzity a priemyselníci, vyzýva na zavedenie systému, ktorý bude formovaný dopytom a ponukou. Obe strany by podľa nej mali vytvoriť „vzťah založený na dôvere,“ ktorý by prispel nielen k väčšiemu vedeckému pokroku, ale zvýšil by aj možnosti komercializácie poznatkov a inovácií.

LERU vznikla v roku 2002 ako asociácia univerzít, ktoré sú vysoko aktívne vo výskume. Ich spoločnou hodnotou je vysoký štandard vzdelávania a environmentálne a globálne konkurencieschopný výskum. Združuje nasledovné univerzity: Amsterdam, Cambridge, Edinburgh, Freiburg, Ženeva, Heidelberg, Helsinki, Leiden, Leuven, University College London, Lund, Miláno, LMU Mníchov, Oxford, UPMC Paríž, Paris-Sud, Karolinska, Štokholm, ULP Štrasburg, Utrecht, Zurich.

REKLAMA

REKLAMA