Summit o inováciách? Len okrajovo

Počas hodnotenia výsledkov summitu EÚ padlo o inováciách len veľmi málo slov. Téma, ktorá mala byť nosnou sa vplyvom iných udalostí dostala na okraj agendy.

Európska únia sa pokúša dobehnúť v inováciách Spojené štáty a Japonsko, no namiesto toho sa zdá, že ju samotnú dobiehajú Brazília, IndiaČína. Súčasťou problému je aj to, že EÚ vynakladá na výskum v priemere len dve percentá svojho HDP (na Slovensku je to 0,48 percenta). V Spojených štátoch je to pre porovnanie 2,8 percentá. V novej stratégii Európa 2020 si preto Únia dala za cieľ zvýšiť tieto financie na tri percentá HDP do roku 2020.

Minulý týždeň zároveň Komisia zverejnila nový rebríček inovácií, ktorý ukazuje, že v mnohých členských štátoch došlo k pozitívnemu vývoju v tejto oblasti, no EÚ ako celok zaostáva. Na prvých miestach skončili Švédsko, Dánsko, FínskoNemecko. Naopak, na posledných miestach boli Bulharsko, Lotyšsko, LitvaRumunsko. Slovensko si vyslúžilo 22. miesto.

„Čo ma najviac znepokojuje je to, že inováciu sú číslom jeden v strednodobej a dlhodobej stratégii Európy na udržanie si svojej prosperity,“ uviedla výkonná riaditeľka think tanku Lisbon Council Ann Mettlerová, ktorá dodala: „Vzhľadom na rozmer a dôležitosť inovácií sa mi nezdalo, že by lídri prišli s niečim, čo by mi dalo pocit istoty, že sa Európa stane viac konkurencieschopnou.“

Patent EÚ sa vyvíja smerom vpred

Prinajmenšom v oblasti vytvorenia spoločného celoeurópskeho patentu sa pohli ľady, keď včera (7. februára) na úrovni Coreper schválili rozhodnutie zapojených členských štátov o zúženú spoluprácu. Ide o mechanizmus, ktorý zaviedla Lisabonská zmluva. Ten umožňuje, aby v prípade nejednotnosti názorov všetkých členských štátov určitá skupina z nich, v počte minimálne deväť, naďalej pokračovala vo vytváraní spoločných pravidiel, pričom ostatné krajiny sa môžu kedykoľvek pridať. V súčasnosti pritom spoločný patent podporuje 25 členských štátov, proti sú len TalianskoŠpanielsko.

Jednotný patent pritom mnohí vnímajú ako nevyhnutný pre rozvoj inovácií v Európe a tiež pre vytvorenie plne funkčného jednotného trhu. V súčasnosti totiž európske spoločnosti vynakladajú až desať krát viac prostriedkov na patentovanie ako ich kolegovia v Spojených štátoch, či v Japonsku.

Inovácie na okraji summitu

Napriek tomu, že inovácie mali byť nosnou témou už summitu lídrov EÚ minulý október, táto agenda sa postupne presunula na december a neskôr na február 2011. Napokon ju však na nedávnom summite prehlušili oveľa ambicióznejšie ciele Únie v oblasti energetiky, násilné demonštrácie v Egypte a francúzsko– nemecké plány na vytvorenie fiškálnej únie. „Zhodli sme sa na záveroch ohľadom inovácií. Avšak kvôli pokročilému času nepodnietili žiadnu diskusiu,“ uviedla nemecká kancelárka Angela Merkelová na konci tlačovej konferencie.

Kľúčovými bodmi tohto zhrnutia sú:

  • výzva k vyšším výdavkom vyčleneným na vzdelávanie, výskum a technológie,
  • dokončenie Európskej výskumnej oblasti do roku 2014 v snahe vytvoriť „skutočný jednotný trh pre znalosti, výskum a inovácie“
  • posun smerom k zaisteniu vzniku Jednotného digitálneho trhu do roku 2015 a
  • obmedzenie, či zrušenie súčasných administratívnych a právnych prekážok v oblasti cezhraničnému prísunu rizikového kapitálu

Významná zmena?

„Ak máme dosiahnuť udržateľné víťazstvo nad krízou, držať krok so Spojenými štátny a zostať pred rozvíjajúcimi sa krajinami, mzsí dôjsť v európskom výskume a inováciách k podstatnej zmene,“ uviedla eurokomisárka pre výskum a inovácie Máire Geoghegan- Quinn.

Napriek tomu, že väčšina bodov z návrhu ohľadom inovácií spred summitu bola prijatá, lídri EÚ sa nedohodli na podpore komerčného verejného obstarávania čiastkou 10 miliárd eur ako to bolo uvedené v dokumente Únia inovácií.

Len pred niekoľkými dňami pritom vyšiel v britskom Financial Times článok a rozhovor s Máire Geoghegan Quinn, kde uvádza, že „ak Európa ostane ticho stáť, Spojené štáty zmiznú v diaľke rovnako ako začneme cítiť rozvíjajúce sa ekonomiky ako nám dýchajú na krk“. Eurokomisárka dodala, že od roku 1995 klesli priemerné výdavky EÚ na výskum a vývoj o pätinu.

Na Slovensku sa v týchto dňoch v súvislosti s vedou hovorí nacelkovej sumy 180 miliónov eur z operačných programov Vzdelávanie a Výskum a vývoj na výstavbu diaľnic. Slovenská vedecká obec už proti tomuto kroku verejne vystúpila a vyhlásila, že to podľa nich nie je v súlade s vyhláseniami vlády o budovaní spoločnosti založenej na znalostiach.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA