Únia si prispôsobuje fakty, aby vyhovovali politickej agende

Pred novou Európskou komisiou stojí veľká výzva. Mala by oddeliť zhromažďovanie dôkazov od tzv. „politického imperatívu“. Myslí si to hlavná poradkyňa EÚ pre vedu Anne Gloverová.

Gloverovú do funkcie hlavnej poradkyne vymenovali v decembri 2011. Predsedovi Komisie poskytovala exkluzívne nezávislé vedecké poradenstvo. V svojej vedeckej kariére sa zaoberala molekulárnou biológiou a vo vedeckých otázkach radila už aj škótskej vláde.

Po viac než dvoch rokoch pôsobenia na pozícii poradkyne získala mnoho skúseností a informácií o vnútornom fungovaní Európskej komisie. Jej hodnotenie o tom, čo sa v tejto inštitúcii deje, pritom vôbec nie je ružové.

Komisári s bláznivými nápadmi

„Keď som s Barrosom hovorila o prijatí tejto funkcie, jasne som mu dala najavo, že pre mňa to bude atraktívne len v tom prípade, ak budem vnímaná ako hlavný nezávislý vedecký poradca,“ povedala Glover na podujatí  21. mája, ktoré zorganizovala Eurochambers – Asociácia európskych obchodných a priemyselných komôr.

„Povedala som mu, že v záujme spoľahlivosti a dôveryhodnosti sa sústredím na dôkazy a nie na politické úvahy,“ dodala Gloverová.

Páčila sa jej sloboda pri poskytovaní vedeckého poradenstva pre Barrosa. Jej názory sú tajné, no napriek tomu sa niekoľkokrát verejne vyjadrila k rôznym kontroverzným témam, akými sú klimatické zmeny, GMO či bridlicový plyn.

Z jej slov však vyplýva, že bolo náročné oddeliť proces zhromažďovania dôkazov zaužívaný Komisiou od toho čo nazýva „politickým imperatívom“. Na vysvetlenie použila fiktívny príklad:

„Predstavte si, že si komisár cez víkend vymyslí – Zakážme používanie kreditných kariet v Európe, pretože vedú k zadlžovaniu. Komisár príde ráno do práce a povie svojmu generálnemu riaditeľovi: Nájdite mi dôkaz, ktorým preukážeme, že to tak je.“

Jeho pracovníkom sa síce nemusí táto myšlienka pozdávať, no napokon, ako uviedla Gloverová, „urobia presne to, o čo ich požiada“ a „nájdu dôkazy, ktoré preukážu, že kreditné karty naozaj vedú k zadlžovaniu, hoci v realita môže byť aj iná“.

„Takže vidíte, kam to až môže dospieť,“ vysvetlila Gloverová. „Prídete s dôkazmi, ktoré naozaj nie sú najlepšie,“ dodala.

Skreslené údaje  

S cieľom podporiť svoje politické návrhy, Komisia často zadáva zákazky na zhromažďovanie dôkazov externým konzultačným firmám. Tie poskytujú „dopadové štúdie“ alebo „výskumy“, ktoré sa často označujú ako „nezávislé“.

Motivácia týchto spoločností prísť dôkazmi, ktoré by išli proti politickej agende Komisie je však malá.

„Ak totiž chcú poskytovať svoje služby opakovane, určite nebudú hľadať dôkazy, aby preukázali, že je to bláznivá myšlienka.“

Komisia však nie je jediná, ktorá sa snaží prekrútiť fakty, povedala Gloverová. Rovnako to podľa jej slov funguje aj v ďalších európskych inštitúciách – Európskom parlamente či Rade ministrov.

Sporné dopadové štúdie

Existuje množstvo príkladov, keď sa európski politici sporili o dôkazoch, vrátane takých tém ako je bezpečnosť nano-súčiastok, vplyv biopalív na ceny potravín či chemické substancie, ktoré ovplyvňujú hormonálne procesy.

Boj o dôkazy sa pritom rozšíril aj mimo európskych inštitúcií a prenáša sa na privátny sektor a mimovládne organizácie, ktoré sa pokúšajú ovplyvniť politiky niekedy dokonca s podporou členských štátov.

Azda najviac spolitizovanou témou bola regulácia o chemikáliách REACH, o ktorú sa zviedol najväčší lobistický boj v histórii EÚ. Pred jej schválením v roku 2006, bolo publikovaných niekoľko dopadových štúdií.

V jednom momente európski predstavitelia zorganizovali stretnutie, aby sa pokúsili dať zmysel 36 rozdielnym dopadovým štúdiám k REACH. Väčšina z nich sa sústredila najmä na prezentovanie zvýšených nákladov spoločností v prípade jej schválenia.

Vlastná pôvodná štúdia Komisie pritom vyzdvihovala pozitívny vplyv REACH na zdravie a životné prostredie. Záverečná dopadová štúdia napokon podporila pôvodné hodnotenie Komisie.

Návrhy pre novú Komisiu

„Novému predsedovi Európskej komisie by som chcela navrhnúť, aby sa pokúsil vyvinúť nový systém zhromažďovania dôkazov v rámci Komisie, ktorý by úplne oddelil zhromažďovanie dôkazov od politického imperatívu,“ odkazuje Gloverová.

Jednoduchým riešením by podľa jej slov bolo vytvorenie špeciálneho oddelenia v rámci Komisie, ktorého úlohou by bolo posudzovať politické návrhy v kontexte dôkazov. Teda vytvorenie „centrálneho servisu, ktorý by bol akýmsi portálom zhromažďovaných dôkazov“.

Tento servis by posudzoval „otázky“ predložené riaditeľstvami Komisie a zbieral by dôkazy. Po ich vyhodnotení by sa tieto dôkazy poslali späť politikom. Na ich základe budú vedieť politici formulovať politické možnosti.

Ak sa následne politici rozhodnú prijať politiku, ktorá ide proti dôkazom, tak je to podľa nej v poriadku. Je totiž možné, že prednosť budú mať iné aspekty napríklad sociálne, ekonomické, etické či filozofické. „A to je odôvodniteľné,“ dodala Gloverová

Transparetnosť pri procese zhromažďovania dôkazov je podľa nej kľúčová, aby každý stakeholder – či už občan, podnikateľ, politik alebo vedec, mal možnosť sa dostať k zdôvodneniam, ktoré sú za politickými návrhmi.

„To všetko je možné uskutočniť, nie je to fantázia. Bolo by jednoduché to dosiahnuť,“ povedala.

Komisia pritom vytvorila radu pre hodnotenie vplyvov, ktorú založila po prijatí regulácie REACH. Zdržuje šéfov všetkých hlavných generálnych riaditeľstiev Komisie.

Podľa Gloverovej by sa však jej zloženie malo upraviť. „Mali by sme sa pozrieť bližšie, ako sa v Komisii posudzujú vplyv a urobiť tento proces transparentnejším s tým, aby bolo možné ho ľahšie implementovať,“ povedala.

„V súčasnosti nie je v rade žiaden vedec. A to je tá príležitosť,“ dodala Gloverová.

Rozhovor EurActiv.sk s Anne Gloverovou nájdete tu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA