V celoživotnom vzdelávaní bránia čas a peniaze

Treba odstrániť prekážky, ktoré bránia dospelým vo vzdelávaní, hovorí materiál, ktorý včera prijali europoslanci. Hlavným problémom sú poväčšine čas a peniaze.

Pozadie

Ľudová múdrosť “Starého psa nové kúsky nenaučíš”, v modernej Európe už dávno nemá miesto. Dnes platí, že celoživotné vzdelávanie má nie len ekonomické, ale aj sociálne prínosy. Pomáha lepšie sa uplatniť na pracovnom trhuviesť plnohodnotnejší život.

Lisabonská stratégia stanovuje ambiciózne ciele pokiaľ ide o celoživotné vzdelávanie ako jednu z moderných politík zamestnanosti. 

Ak by sa mala naplniť cieľ Rámcového programu vzdelávania – tj. 12,5 % účasti dospelých na vzdelávaní – musí sa do procesu celoživotného vzdelávania zapojiť 4 milióny dospelých. V roku 2006 však percento vzdelávajúcich sa dospelých dokonca klesalo. Z krajín EÚ je na tom s počtom vzdelávajúcich sa ľudí medzi 25 a 64 rokov najlepšie Veľká Británia nasledovaná škandinávskymi krajinami Švédskom a Dánskom.

Mnoho Európanov, Eurobarometer z roku 2003 hovorí až o jednej tretine, sa však stále žiadnym spôsobom nevzdeláva, ani sa nezúčasťnuje na nejakej forme odbornej prípravy.

Európska komisia v októbri vyčítala Slovensku práve nedostatky v zapájaní sa občanov (vo veku 25-64 rokov) do celoživotného vzdelávania. Kým v EÚ tak robí 9,6 % obyvateľov, na Slovensku iba 4,3 % dospelých.

Otázky

Poslanci sa zhodli, že treba prijať opatrenia, ktoré by motivovali ľudí, napríklad zriadením informačných telefónnych liniekwebových stránok. Zdôraznili prepojenie vzdelávania s Európskym kvalifikačným rámcom, na základe ktorého by mohli byť získané zručnosti uznané v iných členských krajinách.

Ako hlavné prekážky celoživotného vzdelávania Eurobarometer identifikoval čas a peniaze. Vzdelávaniu a odbornej prípave sa vo väčšej miere venujú ľudia s vyšším vzdelaním a vyšším pracovným zaradením. Ľudia sú viac náchylní finančne prispieť k svojmu vzdelávaniu, pokiaľ sa nazdávajú, že jeho prínosy budú čisto osobné. Vzdelávanie spojené s prácou nepovažujú za výlučne svoju zodpovednosť.   

Aj preto sa europoslanci domnievajú, že treba motivovať zamestnávateľov, aby zabezpečili (financovali) odbornú prípravu a vzdelávanie svojich zamestnancov.

Pozície

Poslanec Milan Gaľa (EPP-ED) považuje celoživotné vzdelávanie za dôležité z hľadiska kvalifikácie ako aj z hľadiska osobného rozvoja. Uviedol, že zásadné je brať do úvahy zlepšenie podmienok na zosúladenie pracovného a rodinného života, solidaritu medzi generáciami a kultúrami, jazykové vzdelávanie a zlepšenie kvality a perspektív vzdelávania. Za dôležité označil aj uznávanie neformálneho vzdelávania, vzdelávanie migrantov a zvyšovanie kvalifikácie nízko vzdelaných pracovníkov, ktorí podľa jeho slov tvoria jednu tretinu európskej pracovnej sily, teda až 72 miliónov ľudí.

Poslankyňa Zita Pleštinská (EPP-ED) za kľúčové faktory modernej doby označila tvorivosť a inovačnú schopnosť a uviedla, že čím je človek vynaliezavejší, tým sa stáva pre ekonomiku tvorivejším zdrojom. Ekonomiky, ktorým sa dobre darí, sú podľa jej slov ekonomiky, ktoré investovali do ľudí, do vzdelania, a do základnej technologickej a jazykovej schopnosti pracovnej sily.

Europoslanec Miroslav Mikolášik (EPP-ED) sa vyslovil za to, aby členské štáty Európskej únie napomohli vzdelávaniu dospelých aktívnymi opatreniami, pričom by občanov motivovali k vzdelávaniu a zamestnávateľov k poskytovaniu vhodných podmienok pre vzdelávanie. “Malo by ísť o ekonomické stimuly v podobe grantov, daňových úľav, príspevkov či spolufinancovania”, zdôraznil, pričom dodal, že na tento účel je tiež potrebné aktívnejšie využívanie štrukturálnych fondov, najmä Európskeho sociálneho fondu.

REKLAMA

REKLAMA