Väčšinu Európanov veda zaujíma, Slovákov veľmi nie

Väčšina Európanov má záujem o vedecké informácie, v nových členských krajinách je však omnoho nižší. Hoci občania veria médiám vo vysvetľovaní vedeckých poznatkov zrozumiteľným spôsobom, uprednostnili by ak by ich vysvetľovali sami vedci.

Krátka správa

Počas prvého Európskeho fóra o vedeckom žurnalizme (3. december 2007) bol predstavený európsky prieskum záujmu občanov o vedecký výskum a ich názory na to, ako je veda zastúpená v médiách.

Prieskum ukazuje, že väčšina (57%) Európanov sa zaujíma o vedecký výskum, medzi krajinami sú však veľké rozdiely. Najvyšší záujem je v severských krajinách, Beneluxe a Francúzsku. Naopak, noví členovia sú skôr na spodku rebríčka – v EÚ-12 je priemer len 38%, zatiaľ čo v EÚ-15 je to 62%. Na Slovensku deklarovalo záujem o informácie z prostredia vedy dokonca len 19% respondentov.

Rozdielne je aj zameranie na jednotlivé oblasti. Nové členské krajiny vedú skôr v informačných technológiách a vesmíre, v EÚ-15 je vysoký záujem o medicínu, životné prostredie a energetiku. Tieto tri oblasti vyšli ako najzaujímavejšie aj v priemere pre celú EÚ.

Väčšina Európanov považuje vedecké informácie, ktoré získajú z médií, za hodnoverné (65%), objektívne (63%) a užitočné (60%). No takmer polovica respondentov (49%) ich považuje za príliš zložité na pochopenie a ešte viac za nezábavné (52%). Okrem toho, väčšina účastníkov prieskumu by uprednostnila, ak by tieto informácie prezentovali vedci (52%) a nie novinári (14%) a preferujú skôr pravidelné krátke správy, než dlhšie, do hĺbky idúce.

Spolu s výsledkami prieskumu Eurobarometra boli vydané aj dve štúdie, ktoré hodnotia názory európskych vedcov predstaviteľov médií na prax, výzvy a možnosti, s ktorými sa stretávajú vo svojej každodennej práci. Komisia tiež zverejnila praktickú príručku pre tréning vedeckých žurnalistov.

Alan Leshner z Americkej asociácie pre pokrok vedy označil záujem verejnosti o vedu za prekvapivý. Súčasne podľa neho výsledky naznačujú, že ciele novinárov a vedcov pri komunikácii vedy nie sú tie isté: „Vedci chcú predať vedu verejnosti, zatiaľ čo novinári chcú len komunikovať vedu.“

Stanislav Sipko zo Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity považuje nízky záujem o vedu na Slovensku za výsledok dlhoročne neriešených a notoricky známych problémov v oblasti vedy a techniky: „Táto oblasť nebola posledných viac než 10 rokov považovaná za prioritu ani politickú a tým pádom ani z pohľadu verejných financií. Výsledkom bolo, že sa o vede nehovorilo a nebola témou ani pre mienkotvorné médiá a ani pre známe osobnosti…V neposlednom rade aj samotná vedecká komunita podcenila dôležitosť komunikácie a popularizácie vedy.“

Nedostatok „vedeckého žurnalizmu“ na Slovensku vidí S. Sipko vo viacerých príčinách: „Články o vede „nepredávajú“ a presne, ako uvádza aj analýza Európskej komisie, samotné údaje o vedeckom bádaní ešte nie sú zárukou zaujímavého článku… Vedci majú čiastočne obavu popularizovať vedu preto, že prerozprávaním výsledkov nejakého zložitého výskumu stratí tento svoju „hodnotu“ a často dochádza aj ku skreslenej interpretácii vedeckých problémov zo strany novinárov, čo vedci môžu chápať ako devalváciu svojej práce.“ Za najväčší problém však považuje nezáujem ľudí, a tak môžu pomôcť iba cielené iniciatívy, ktoré pomôžu zrušiť „bariéru medzi vedou a spoločnosťou“.

REKLAMA

REKLAMA